Pýchou obce Topoľčianky, ktorá leží severne od Zlatých Moraviec, je anglický park, do ktorého je zasadený klasicistický zámok.
Ten bol do vzniku Československej republiky sídlom vnučky cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sisi, princeznej Augusty Habsburskej a jej rodiny.
Od roku 1923 sa stal letným sídlom československých prezidentov. Tento rok si Topoľčianky pripomínajú významné jubileá, a to 725. výročie prvej písomnej zmienky, 85 rokov tunajšieho vinárstva a 60 rokov existencie zubrej zvernice a, samozrejme, 100. výročie založenia Československa.
Naplánujte si sem výlet a nahliadnite do miest, kde dodnes vo vzduchu cítiť kus československej histórie a kde si prezidenti podávali kľučky.
Zámok prezidentov
Keď sem v roku 1923 na svoj prvý letný pobyt zavítal populárny prezident T. G. Masaryk, bola to pre miestnych obyvateľov veľká udalosť. Každý ho chcel aspoň na chvíľu zazrieť, stáli v špalieroch s kvetmi v rukách počas jeho cesty zo stanice až na zámok.
Za zážitkami a hradmi netreba ísť ďaleko. Čo ponúka Trenčiansky kraj? Čítajte Prezident prichádzal do Topoľčianok v rokoch 1923 až 1933 zväčša na dva mesiace v auguste a septembri.
Prijímal tu predstaviteľov slovenského politického a náboženského života, štátne návštevy, diplomatov, zahraničných novinárov i umelcov. Počas týchto letných dní sa Topoľčianky svojím spôsobom stali hlavným mestom Československa.
Z rodinných príslušníkov robila prezidentovi každoročne spoločnosť dcéra Alica, ktorá po smrti svojej mamy prebrala funkciu prvej dámy.
Leto v Topoľčiankach s otcom rada trávila aj rodina jeho druhej dcéry Olgy a prezidentov syn Jan, ktorému sem nechali z Prahy priviezť aj klavír, ktorý dodnes stojí v kupole, v najreprezentatívnejšej sále zámku.
V altánku zámockého parku vznikli aj slávne Hovory s T. G. M., ktoré s ním spísal spisovateľ Karel Čapek. Tento altánok bol nedávno obnovený na pôvodnom mieste. Prezident obľuboval vychádzky, či už na svojom koni Hektorovi, alebo peši, či na koči do okolia.
Kočiar T. G. Masaryka (zdroj: Pavol Urbánek)Rád utekal svojim strážcom, ktorí mali zabezpečiť jeho ochranu. Zaujímal sa o úrodu i život obyčajných ľudí, deťom vždy rozdával sladkosti a prosil, aby ho neprezradili. Z týchto útekov sa vždy náramne tešil, čo zase jeho ochranku privádzalo do zúfalstva.
Babie leto na severnom Spiši: Päť zákutí Slovenska na predĺžený víkend Čítajte Najradšej si robil výlety na hrad Hrušov, na ktorého opravu aj finančne prispel. Dodnes pod ním stojí jeho pomník, ktorý postavili skauti iba devätnásť dní po jeho smrti.
Do neďalekých Obýc si zase rád zašiel k Drieňovej studničke napiť sa tamojšej kyselky. Každý utorok a sobotu večer sa na dvorane zámku premietali filmy, na ktoré boli pozvaní aj zamestnanci zámku či miestni obyvatelia.
Poslednýkrát bol Masaryk v Topoľčiankach v lete 1933, potom mu to už zhoršený zdravotný stav nedovolil.
Na Masarykovu tradíciu nadviazali prezidenti Beneš, Tiso aj Klement Gottwald, ktorý zámok v roku 1951 daroval ROH na rekreačné účely pre pracujúcich.
Miestny žrebčín v Topoľčiankach (zdroj: Pavol Urbánek)Klasicistické krídlo však naďalej slúžilo na reprezentačné účely. Prezidenti Zápotocký, Novotný, Ludvík Svoboda či Gustáv Husák sem prichádzali už iba na krátke návštevy. Len Václav Havel v Topoľčiankach nikdy nebol.
Poklady východu: Drevené kostolíky, ktoré treba spoznať Čítajte Na československú tradíciu nadviazali aj slovenskí prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič i Andrej Kiska, ktorí navštívili zámok i neďaleký žrebčín. V súčasnosti slúži veľká časť zámku ako hotel.
Vo vstupnej hale je od roku 2001 nainštalovaná nadživotná socha Masaryka. Zo súkromných priestorov sa dodnes zachovali tri historické apartmány z jeho čias.
V roku 2008 boli zrekonštruované do pôvodného stavu s autentickým nábytkom a dajú sa prenajať aj na prenocovanie.
Vo Veľkom prezidentskom apartmáne sa z pôvodného nábytku zachovala mosadzná dvojposteľ prezidenta Masaryka s nočnými stolíkmi. Vedľajší Malý prezidentský apartmán využíval jeho osobný lekár.
Prespať možno aj v Alicinom apartmáne, ktorý je zariadený romantickým rokokovým nábytkom a dnes ho na prenocovanie využívajú najmä novomanželia. V klasicistickom krídle je aj múzeum historického nábytku a bytových doplnkov.
Všetok mobiliár je pôvodný po posledných šľachtických majiteľoch zámku ako ho zanechali po odchode v októbri 1918. Raritou je jedna z najzachovalejších zámockých knižníc na Slovensku so 14-tisíc vzácnymi historickými knihami.
V bývalej Masarykovej pracovni sa zachoval čierny telefón z roku 1925, písací stroj i mladší pražský telefónny zoznam z roku 1947. Miestnosti dominuje fotografia z roku 1923, kde je zachytené privítanie Masaryka chlebom a soľou krojovanými ženami pred priečelím zámku.
Keď zavítate do expozície, nezabudnite sa pozrieť do benátskeho zrkadla, pretože sa traduje, že kto sa doň pozrie, omladne. Pánov zase určite v zbierke vzácneho porcelánu zaujme šálka pre fúzatých, z ktorej píjaval aj prezident Masaryk.
Unikátny žrebčín
Za posledných Habsburgovcov tu bola v roku 1910 postavená aj jazdiareň tunajšieho žrebčína, kde sa dodnes chová päť čistokrvných plemien ušľachtilých koní – lipican, hucul, shagya arab, slovenský teplokrvník a arabský plnokrvník.
Je to jediný európsky žrebčín, kde sa chová toľko plemien naraz.
Zvláštne miesto medzi nimi má barokové plemeno lipicanov, o ktorom sa hovorí, že je to kôň kráľov a kráľ koní. Patrí k najkrajším plemenám na svete a svoje o tom vie aj britská panovníčka Alžbeta II., ktorá jedného takéhoto krásavca dostala symbolicky do daru počas svojej oficiálnej návštevy Slovenska.
Lipicany (zdroj: Pavol Urbánek)Pred 95 rokmi jeho predkovia ťahali koč s prezidentom Masarykom zo železničnej stanice až na zámok. Tento koč sa zachoval až do dnešných dní, je vystavený v miestnom Hipologickom múzeu.
V jeho zbierkach je aj osobný prezidentský artefakt – drevený vyzuvák jazdeckých čižiem, na ktorom sú zo spodnej časti vypálené iniciály „TGM“.
Počas Masarykových pobytov v tunajšom žrebčíne bol ustajnený aj jeho obľúbený hnedák Hektor.
Víno s prvorepublikovou tradíciou
Tradícia pestovania hrozna na území Topoľčianok siaha do roku 1723. Najväčší rozmach však priniesla až Prvá republika a ustanovenia zámku v Topoľčiankach za letné prezidentské sídlo, čo prinieslo slávu nielen obci, ale aj miestnemu vinárstvu.
Šesť dôvodov, prečo stráviť víkend v Košickom kraji Čítajte Masaryk napriek tomu, že pochádzal z vinohradníckej oblasti moravského Slovácka v Hodoníne, kde bolo pitie vína každodenným rituálom, bol striktným abstinentom. Hoci víno sám nepil, lahodné moky z Topoľčianok nechal doviezť aj na Pražský hrad, kde sa konzumovalo počas slávnostných udalostí.
Ihneď sa stalo módnym artiklom aj v pražských vinárňach. Pod značkou Château Topoľčianky bolo vyrobené v roku 1933.
Znovuzrodenie vinárstva v Topoľčiankach nastáva v roku 1993, keď sa pivnice stávajú opäť súkromnou spoločnosťou, ktorá citlivo nadviazala na tradíciu siahajúcu do prvej Československej republiky.
Takže dnes si možno v historických pivniciach pripiť tradičnými prvorepublikovými odrodami vín na 100. výročie vzniku Československa, ktoré tento rok oslavujeme.
Zubre (zdroj: Tomáš Holúbek)Najväčší európsky cicavec
A aký je príbeh najväčšieho európskeho cicavca? Zubriu zvernicu neďaleko Topoľčianok založili v roku 1958 na 140 ha bukových lesov.
Hlavným poslaním bolo zachrániť vymierajúci živočíšny druh zubra európskeho, ktorého v čase založenia zvernice žilo vo svete už len 150 kusov.
Dôkazom, že sa mu v rezervácii darí, je aj fakt, že za 60 rokov bolo odchovaných 200 jedincov tohto ohrozeného druhu.
Kto chce vidieť zubra z blízka, mal by prísť v čase kŕmenia o 9.00 alebo o 14.00. Viac sa o storočnici založenia Československa, ktoré si pripomenieme 28. októbra, môžete dozvedieť aj na Spolocnestoročie.sk.
Autor: Pavol Urbánek
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
