Na televíznych obrazovkách momentálne pôsobí ako vrchná sestra Helena v seriáli Sestričky. Dana Košická je však aj jedným z ženských pilierov Štátneho divadla Košice, s ktorým ju priam fatálne spája jej priezvisko. Počas svojej divadelnej kariéry stvárnila vyše deväťdesiat postáv, predovšetkým dramatických a osudových hrdiniek. V rozhovore sa dozviete, či zabúda na svoje postavy, ako sa vychováva mladá generácia hercov a prečo radšej spolupracuje s mužskými režisérmi.
Kedy ste boli naposledy v nemocnici? Nielen ako herečka, ktorá stvárňuje jednu z hlavných postáv v seriáli Sestričky, ale aj ako pacientka?
Našťastie do nemocníc veľmi nechodievam. Naposledy som tam bola, keď sa narodila moja dcéra a tá už má dvadsaťpäť rokov, takže ako pacientka veľké skúsenosti nemám.
No moja sestra je zdravotná sestra a istý čas bol mojím partnerom lekár, informácie o podobe zdravotníctva mám teda sprostredkované od blízkych ľudí.
Navyše zdravotníctvo je vďačná téma na rozhovor, takže sa o ňom vždy dozviete. Aj keď to nechcete.
Pri príprave seriálu z lekárskeho prostredia sa asi očakávajú odborní poradcovia. Mali ste ich aj vy?
Mali sme ich. Odborní poradcovia sú dôležití najmä počas tvorby scenára, no my – herci sme mali pred natáčaním prípravu od zdravotných sestier. Tie potom boli aj pri natáčaní a vysvetľovali nám, čo sa môže a čo nie.
Ukazovali, ako máme správne držať niektoré predmety, vraveli nám, v akom tempe sa robia jednotlivé úkony a neustále nad nami mali dozor. Samozrejme, niektoré úkony, ktoré sú v seriáli vidieť, robili vždy len zdravotníci.
Nemali tieto sestry výhrady k tomu, ako je v seriáli zobrazená realita? Tá je predsa len oproti skúsenostiam bežného pacienta značne posunutá. Seriálová nemocnica pôsobí luxusne, sestry majú čas venovať sa pacientom a empaticky s nimi komunikujú...
Herečka Polívková: Feminizmu som vďačná za celý svoj život Čítajte Áno, občas nás konfrontovali s tým, že niečo už veľmi s realitou nesúhlasí, že toto by sa takto určite nerobilo. No nestávalo sa to často. Myslím, že viac pripomienok mali počas prípravy scenára.
Traumatológia je špičkové pracovisko, ktoré si môže vytvoriť priestor pre komunikáciu s pacientom.
A netreba zabúdať na to, že je tam licencia televízneho seriálu, ktorý nemusí kopírovať životnú realitu. Ak by sa postavy sestier osobne neangažovali, sotva by vznikol nejaký príbeh.
Dana Košická (zdroj: TV Markíza)V seriáli hráte vrchnú sestru Helenu, ktorá sa sama nachádza v ťažkej životnej situácii. Jej manžel už niekoľko rokov leží v kóme. Ako sa hľadá herecká inšpirácia k podobnej postave?
Na vlastnej koži som sa s takouto situáciou nestretla. Dúfam, že sa ani nestretnem.
Hrať postavu, ktorá sa nachádza v situácii, ktorú ste nezažili, je akoby nahliadnutie do cudzieho života, otázka predstavivosti a skúseností, ktoré ste niekde videli, počuli, čítali.
Mám však za sebou už mnoho rokov hrania, a tak je moja herecká predstavivosť celkom vycibrená.
Pôsobíte aj ako pedagogička na konzervatóriu v Košiciach, kde vychovávate budúcich hercov. Akí podľa vás sú?
Mám pocit, že to, čo sa ponúka v médiách, ich trochu pokazilo v pokore a v túžbe sa niekam posunúť. Keďže vidia, že niekto sa môže z noci do rána stať hviezdou, chcú to aj oni.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
