Neexistuje nič krajšie ako dieťa v pyžame. Okúpané, voňavé, v hebkom mäkkom oblečení, ktoré jasne naznačuje to, že deň sa končí. Že je tu ten čas, keď sa všetko stíši, upokojí a že dieťa bude už onedlho spať.
Lenže ono nebude! A spolu s ním nebudú spať ani rodičia.
Mám však vlastnú teóriu. Len nevyspatý rodič je dobrý rodič. Myslím si, že všetky strasti výchovy svojich detí rodičia prežijú len vďaka tomu, že pár rokov nespia. Ich mozog ide dlhodobo v núdzovom režime, nemá kapacitu nervovať sa pre vrtochy, krik, neporiadok tamten či onen.
Nemá potenciál na spriadanie takých zložitých operácií, ako sa zbaviť zdroja svojich aktuálnych ťažkostí. A tak deti prežijú.

Pravdaže, každé dieťa je iné. Niektoré dávajú počas svojich prvých týždňov rodičom planú nádej, že to až také zlé nebude. Klbko spí, na dojčenie a prebalenie zobudí čerstvú matku len tak symbolicky. Žiaden krik, len mierne zamraučanie. Žiadne vyskakovanie na rovné nohy. Všetko sa vybaví pekne v polospánku.
Iné majú veľkolepý štart hneď od začiatku a obom rodičom, súrodencom aj susedom z domu oproti dajú jasne najavo, že toto bude veľká párty. Oba typy rodičov čaká prekvapenie.