Slovensko nedostatočne chráni dojčenie, tvrdí správa WHO

Slovensko má nízku mieru legislatívnej ochrany dojčenia a spĺňa iba minimum ustanovení, ktoré súvisia s Medzinárodným kódexom o marketingu náhrad materského mlieka.

Vyplýva to zo správy, ktorú v septembri vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Tá analyzovala, aké podmienky vytvárajú vlády jednotlivých krajín na svete, aby ochraňovali dojčenie a regulovali propagovanie umelej výživy.

Podľa správy je totiž hlavným faktorom, ktorý zabraňuje zlepšiť mieru dojčenia, práve agresívna reklama na umelé mlieko a propagácia fľašiek a cumľov.

V čom všetkom zlyhávame?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Základné odpovede a otázky o dojčení pohľadom lekárov a vedy Čítajte 

WHO spolu s organizáciami UNICEF a IBFAN (Medzinárodná akčná sieť pre detskú výživu) zozbierala informácie od 194 krajín. Iba 136 z nich prijalo aspoň minimálne legislatívne opatrenia.

Správa krajiny rozdeľuje do štyroch skupín - v prvej sú tie, ktoré majú úplnú ochranu dojčenia v zákonoch, v druhej sa nachádzajú krajiny, ktoré majú v zákonoch rozsiahle množstvo ustanovení, v tretej sú krajiny s len málo zákonnými opatreniami a vo štvrtej tie, ktoré nemajú žiadne právne opatrenia v súvislosti s dojčením.

Slovensko patrí do tretej skupiny a lepšie ako my sú na tom dokonca viaceré africké krajiny ako Keňa, Nigéria či Rwanda, ale aj Mongolsko, Nepál alebo Čile.