Obeť, ktorá neuteká. Prečo týrané ženy zostávajú v kontakte s násilníkmi?

V roku 2015 napísala psychoterapeutka a aktivistka Dani Bosticková článok pre časopis Marie Claire. Mal názov – Prečo som zostala v kontakte s osobou, ktorá ma zneužívala.

Vymenúva v ňom hlavné dôvody, pre ktoré jej trvalo takmer dvadsať rokov, kým nahlásila muža, ktorý jej v detstve ubližoval, a tiež hovorí o tom, že zostať v kontakte s násilníkom je pre obete často jedinou logickou cestou ako prežiť.

Môže sa to zdať zvláštne, nepochopiteľné a, paradoxne, práve nelogické. Aj tento jav však má svoje vysvetlenie. Sústredenosť sa však z nezainteresovaného pohľadu zvonka musí preniesť na psychologickú rovinu obetí.

Ako sa zachová pravá obeť

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo ženy nebojujú, keď sa im deje sexuálne násilie Čítajte 

Keď sa na jeseň 2017 strhla spúšť, z ktorej sa zrodilo medzinárodné hnutie #metoo, nejednému človeku napadlo, prečo sa obete sexuálneho násilia začali ozývať až po toľkých rokoch. Prečo boli mnohé schopné s útočníkmi ďalej fungovať v jednej brandži a v jednom okruhu? Spochybňovali tak pravdivosť ich tvrdení.

Podobná otázka vyplynula aj nedávno, keď sa prevalil škandál herečky a režisérky Asie Argentovej, ktorá údajne sexuálne zneužila mladého herca Jimmyho Bennetta, keď mal sedemnásť a ona tridsaťsedem rokov. Neskôr si vraj za státisíce dolárov kúpila jeho mlčanie. Ukázalo sa však, že aj po tomto incidente obaja zostali v kontakte.

Argentová bola navyše na čele ťaženia proti Harveymu Weinsteinovi, ktorý ju údajne tiež sexuálne zneužil. Aj ona sama zostala s Weinsteinom ešte ďalšie roky v kontakte a dokonca s ním neskôr mala aj sexuálny vzťah.

Medzi ľuďmi panuje mýtus, že skutočná obeť znásilnenia by niečo také neurobila. Prax však dokazuje opak.

Dôvody prečo

Bosticková vo svojom texte vysvetľuje, že mlčaním o sexuálnom násilí chránia obete aj samy seba pred zničujúcou realitou. Ide pre ne o formu popierania pravdy a vyrovnávania sa s ňou.

„Zostať v kontakte s páchateľom umožňuje predstierať, že sa nič nestalo. Je to často jednoduchšia cesta, než čeliť zničujúcej realite násilia, ktoré sa udialo. Tajomstvo môjho zneužívania som uchovávala aj sama pred sebou a zostať s dotyčným v kontakte mi pomohlo vytvoriť si alternatívnu verziu môjho života, v ktorej sa nič zlé nestalo,“ vysvetľuje.

Ide pritom o pomerne častý jav.