História kozmetiky: Ako sa za krásou naháňali naši predkovia?

Slovo kozmetika pochádza z gréckeho slova "kosmeo", teda zdobiť, krášliť. Samotná kozmetika však vznikla dávno pred gréckou kultúrou a nie je oveľa mladšia ako ľudstvo samo.

„Podľa nálezov predmetov pochádzajúcich z praveku a podľa analógie s tzv. prírodnými národmi boli používané primitívne hrebene a ozdoby, dokonca aj pazúrikové čepieľky vhodné na holenie.

Červená a žltá hlina sa využívala nielen pri jaskynných maľbách, ale aj na líčenie.

Dôvody líčenia boli najmä praktické (ochrana pred hmyzom či počasím, prekrytie pachu pri love), ale aj kultové a hierarchické,“ vysvetľuje Josef Novák, chemik a znalec histórie a technológie kozmetiky.

Líčili sa ženy aj muži

Jasné dôkazy využívania kozmetiky však pochádzajú až z obdobia staroveku, keď vznikali a rozvíjali sa prvé civilizácie (na Strednom východe, v Stredomorí a v južnej a vo východnej Ázii).

Rozdiel medzi jednotlivými oblasťami nebol zásadný.

„Globálnou veľmocou staroveku, aj v kozmetike, bol Egypt. Archeológovia našli množstvo nádobiek, kozmetických lyžičiek, paliet či dóz. Nevyužívali sa len v palácoch a chrámoch, ale aj v domácnostiach prostých remeselníkov. Líčenie bolo dôležité pre ženy aj mužov a princípy líčenia očí sa na egyptskom vidieku zachovali až dodnes vrátane surovín," hovorí odborník.

Dodáva, že kozmetika a osobná hygiena boli na vysokom stupni dôležitosti aj v Indii, Číne či Mezopotámii.

"Rimania spočiatku považovali kozmetiku za záležitosť pre slabochov, ale po niekoľkých stovkách rokov (približne v 1. storočí pred n. l.) sa líčenie a parfumovanie stalo prirodzenou súčasťou aj rímskeho života a odtiaľ tieto návyky postupovali do zvyšku Európy,“ vysvetľuje Novák.

História trendov

Prečítajte si tiež: Prírodný, bio či klinicky testovaný: Viete, čo znamenajú tieto označenia?

Prvé doložené kozmetické produkty boli podľa odborníka rôznorodé. Išlo o vonné masti či oleje, líčidlá, mydlá, parfumy, ale aj depilačné prostriedky.

Používali sa podobne ako dnes, zmeny bolo možné pozorovať skôr v móde či spoločenskom živote.

„Viac ako dnes sa používali destilované kvetinové vody, najmä z ruže. V Európe je doložené používanie aromatických guľôčok upletených z navoňaných látok. Guľôčky sa vkladali do zdobených kovových puzdier, čo vychádzalo z antických tradícií. Hovorilo sa im pomander a nosili sa zavesené na retiazke na krku,“ hovorí odborník na históriu kozmetiky.

Chudobnejší používali lacnejšie alternatívy so sušenými vonnými bylinami v plátenných vrecúškach, ktoré si priviazali k pásu alebo okolo krku.

V domácnostiach sa tiež bežne vyrábalo mydlo. V roku 1464 bol v Prahe založený cech mydlárov. Stredovek však hygiene veľmi neprial, a tak sa mydlo využívalo najmä na pranie.

„Vo všeobecnosti sa technológie a suroviny v oblasti kozmetiky nelíšili od staroveku až do prelomu 19. a 20. storočia. Až v 20. storočí sme spoznali druhy kozmetiky, bez ktorých si ju nevieme predstaviť – krémy, tekuté šampóny, prostriedky na trvalú,“ vymenúva Josef Novák.

Život vôní

Už od staroveku ľudia používali silu vône. Vonné látky využívali na osobnú kozmetiku aj na obradné a náboženské účely. Pôvod slova parfum sa odvodzuje od latinského „per fumum“, čo znamená dymom, cez dym.

Prečítajte si tiež: Tajomstvom zvodnosti je vôňa. Naučte sa vybrať si správny parfém

Ľudia v staroveku totiž pálili vonné látky ako byliny a drevo ako obety bohom, ale aj pre spríjemnenie prostredia. Pálili sa kadidlovník, myrha, jalovec, cypruštek alebo céder.

„Podľa správ gréckeho dejepisca Herodota bolo na oltároch hlavného babylonského boha Marduka ročne spálených dvadsať až tridsať ton kadidla,“ vraví odborník.

V kozmetike sa využívali skôr ľahšie kvetinové vône, z ktorých sa mnohé zachovali až dodnes. Podľa Josefa Nováka boli obľúbené najmä ruže, jazmín, bazalka, ľalia, levanduľa, mäta a rôzne korenia.

Zo živočíšnych zdrojov sa využívali najmä móšus, ambra či cibet, ich obľuba začala klesať až v renesancii.

„V Egypte sa s obľubou využívali vonné masti. Pri hostinách sa dávali s vonnými látkami pod parochne. Pomalé rozpúšťanie ochladzovalo vyholenú hlavu a šírilo do okolia príjemnú vôňu.

V antike sa zas výroba parfumov považovala za rovnaké umenie ako tvorba sôch alebo šperkov. Parfumy sa pridávali do kúpeľov, aplikovali sa na nábytok či steny," približuje Josef Novák.

Starí Gréci mazali psom labky voňavými masťami a holuby namáčali vo vonných vodách. Potom ich nechávali lietať po miestnosti, aby vôňu rozšírili.

Parfumy sa využívali nadmerne. V Grécku aj v Ríme boli občas vydávané obmedzenia na ich spotrebu, no podľa odborníka nemali účinok.

Kozmetika dnes

Prečítajte si tiež: Najbizarnejšie kozmetické procedúry celebrít

Zaoberať sa kozmetikou v súčasnosti znamená byť vedcom.

Moderná kozmetológia je veda, ktorá sa zaoberá biológiou a fyziológiou kože, výskumom a vývojom kozmetických prípravkov, skúmaním ich vlastností a pôsobenia.

„Moderná kozmetológia vychádza zo znalosti bunkového metabolizmu a fyziologických funkcií organizmu. Kozmetické výrobky sú koncipované tak, aby slúžili nielen na očistu, ale aj na predĺženie mladosti a podporu zdravého životného štýlu.

Sú vyvíjané nové aktívne látky či ich kombinácie so zameraním na určitý typ pleti či časť tela. Veľmi dôležitá je otázka zvyšovania bezpečnosti kozmetických prípravkov,“ vysvetľuje skúsený kozmetológ.

(zdroj: Manufaktura)

Aj kozmetika podlieha trendom a žiada si manipuláciu s novými surovinami, niekedy až exotickými. Bežne sa v kozmetike využívajú práškové kovy, kaviár, slimačí sliz, čokoláda či hadí jed.

Josef Novák pokračuje v predstavovaní trendov: „Ďalším trendom je využívanie prírodných látok v čo najväčšej možnej miere. Mnoho princípov je však v tomto smere daných viac marketingom a módou než skutočným úžitkom.

Tvrdenie, že čisto prírodná kozmetika nemôže škodiť, je skôr zavádzajúce. Aj v prírode existujú alergény a jedovaté tvory ako mamba, štrkáč, muchotrávka zelená, botulotoxín či sinice. S tým však súvisí tretí trend – neustále zvyšovanie bezpečnosti kozmetických výrobkov.“

Prečítajte si tiež: Slovenská a česká vegánska kozmetika, ktorú sa oplatí poznať

Legislatíva EÚ má najprísnejšie predpisy, ktoré sa týkajú kozmetických surovín a výrobkov. Podľa odborníka nie je dovolené použitie surovín, ktoré by boli podozrivé z karcinogénnych, mutagénnych či toxických vlastností.

Dôležité sú aj dôkazy efektívnosti surovín, ktoré sa podkladajú klinickými štúdiami, nesmie ísť o klamlivú reklamu.

Významným trendom je aj prepojenie kozmetiky s medicínou. Produkty, ktoré vznikajú spojením týchto dvoch odborov, obsahujú aktívne látky, ktoré priamo ovplyvňujú fyziologické procesy v pokožke človeka.

Problémom však podľa Josefa Nováka ostáva, že legislatívny rámec je veľmi neurčitý a kozmetické výrobky by podľa neho nemali ovplyvňovať fyziologické funkcie organizmu.

Dôležité tiež je zaistiť bezpečnosť takýchto výrobkov, najmä pri dlhodobom používaní.