Pondelok: sviňacina so zemiakmi. Utorok: bravčové s krumpľami. Streda: čunča so švábkou. Štvrtok: vepřové s bramborama. Piatok: ošípané mäso s gruľami. Sobota: mašurkove mäso s kartofľami. Nedeľa: karmenádle s erteplami.
Tento jedálny lístok sa objavil v knihe Tisíc a jeden vtip (1969) ako ponuka Slovenského klubu z roku 1922, no veľmi podobne vyzerá aj dnešná ponuka denného menu v niektorých stravovacích zariadeniach.
“Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti,” píše sa v zákonníku práce.

Táto jedna dlhá veta zásadne zmenila naše očakávania o tom, aké jedlo si zaslúžime a za akú cenu. A tiež umožnila vznik podnikov, ktoré vlastne žijú (a prežívajú) len z gastrolístkov.
Vďaka gastrolístkom na Slovensku vznikli reštaurácie, jedálne, kantíny, aké (dúfame) vo svete nemajú obdoby. Nejde im o zážitok z jedla, ale – presne, ako sa v zákone píše - zabezpečujú stravovanie.
Rezignovali na akékoľvek ambície, starostlivosť či snahu ulahodiť, len poskytujú kalórie za tie čudné lístky, ktoré nám každý mesiac pristávajú na kancelárskych stoloch.