SME

Prešla zmenou pohlavia: Hrabali sa mi v hlave, či nie som nejaký transvestita

Keď sa vrátila, bála sa, že ju tu ubijú.

Sia BajtekSia Bajtek (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Podľa svojich slov je obyčajné dievča z južného Slovenska. Hoci sa narodila ako chlapec, odmalička cítila, že ním nie je. Ambrosia Bajtek (31) v rozhovore opisuje, ako sa s tým v živote vyrovnávala, ako prežila fyzické útoky na škole, ako prebieha tranzícia aj aké majú ľudia predsudky. "Stretávam sa s reakciami niektorých kamarátov, ktorí si neuvedomujú alebo nechcú uvedomiť, že mám vagínu a dávajú mi návrhy, že by chceli mať sex so ženou, ktorá má penis," vraví.

Keby ste sa mali opísať tromi slovami, ktoré vás ako človeka najviac definujú?

SkryťVypnúť reklamu

Som bojovníčka, to je prvé. Ďalej protiklady a viera. Som introvert aj extrovert, veľa vecí sa vo mne bije. A verím v ľudí, v to, že sa v nich vždy prebudí to dobré.

Niekto by možno očakával, že spomeniete aj svoju rodovú identitu. Neprikladáte jej dôležitú úlohu?

Kým žijem, nikdy nevyslovím slová transrodová osoba, pretože to nenávidím. V Anglicku sa mi stalo, že som musela v rámci práce vypĺňať dotazník s osobnými údajmi, kde mal človek zaškrtnúť, či je žena, muž, trans žena, trans muž a podobne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neoznačila som sa ako trans žena, pretože sa za ňu nepovažujem. Ja som žena. Cítim sa tak, vyzerám tak, mám to tak v dokladoch. Že je niekto trans sa používa vtedy, keď je potreba odlíšenia od väčšinovej populácie, no nikdy by som sa takto nedefinovala.

SkryťVypnúť reklamu

Narodili ste sa ako chlapec. Kedy ste si začali uvedomovať nesúlad v tom, ako sa cítite vnútri a ako vás ľudia vnímajú navonok?

Ja som vždy vedela, že som dievčatko. Keď som bola malá, obliekala som si mamine šaty a keď som mala štyri roky, starká mi ušila kostým Červenej čiapočky.

Napochodovala som do kultúrneho domu celá vytešená, no všimla som si, že ľudia sa na mňa pozerajú čudne.

Nechápala som prečo. Až vo veľkej skupine v škôlke som si uvedomila, že ma berú ako chlapca.

V prvom a druhom ročníku už si všímali aj moje prejavy, mala som tenký hlások a vysmievali sa mi za to.

Nechcela som sklamať rodičov, a tak som od mladšieho brata a ďalších chlapcov odpozorovala, ako sa mám správať, ako mám chodiť, o čom sa rozprávať, aby som bola vzorný prvorodený syn. Myslela som si, že to robiť musím, pretože keby sa rodičia dozvedeli pravdu, tak by zomreli.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy sa k vám dostali prvé informácie o tom, čo sa vám deje?

Veľmi skoro. Keď som mala asi desať rokov, videla som diel seriálu Chicago Hope, v ktorom bolo mladé dievča a zdôverilo sa svojmu kamarátovi, že sa ako dievča nenarodilo.

Vtedy som pochopila, že toto je môj príbeh a že keď dospejem, budem musieť odísť. Neskôr na strednej som sa zdôverila aj bratovi, že keď skončím školu, odídem do zahraničia a nevrátim sa. Že stratia človeka, v ktorom mali syna a brata.

Nič mi na to nepovedal a celé roky držal bobríka mlčanlivosti.

V devätnástich ste napokon odišli do Londýna. No ako ste prežili roky predtým?

Od šiestej triedy základnej až po strednú školu to bola šikana. Chlapci ma bili, pichali špendlíkmi, búchali mi hlavu do tabule, čakali ma pred školou, brali mi poznámky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyzerala som ako chlapec, nesprávala som sa tak, mala som kamarátky a heterosexuálni chlapci sa s tým nevedeli zmieriť.

Rozmýšľala som, čo budem robiť, vymýšľala som scenáre, ako zomrieť. Prechádzala som fázami sebapoškodzovania, nejedla som a podobne.

Ale nedokázala som sa zmieriť s tým, že keby som zomrela, tak na náhrobnom kameni bude meno, s ktorým sa nestotožňujem. To bol silný impulz, aby som so životom neskoncovala.

Neskôr moja najlepšia kamarátka napísala anonymný list riaditeľovi, začalo sa to riešiť, a potom som už mala pokoj.

Vaši rodičia však stále nevedeli, čo sa s vami deje.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5GWS na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Rozhovory z denníka SME

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Mladým sa nič nechce? Rodičia často netušia, ako deti na sebe pracujú
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  4. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 16 206
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 4 526
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 3 562
  4. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 353
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 028
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 519
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 2 410
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 394
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  2. Andrea Podešvová: Je nevera vždy zrada, alebo niekedy len volanie o pomoc?
  3. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  4. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  5. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  6. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  7. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  8. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 27 605
  2. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 21 008
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 519
  4. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 15 826
  5. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 10 837
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 712
  7. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 5 639
  8. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 5 579
  1. Věra Tepličková: Na Devíne sláva bola, ušlo sa vám kúsok z vola?
  2. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  3. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  4. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  5. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  6. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  7. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  8. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
SkryťZatvoriť reklamu