Máme ich všetci. Väčšie alebo menšie, milé, trochu zvláštne, ale aj tie, ktoré nás stoja zbytočné peniaze a v najhoršom prípade také, ktorými ohrozujeme vlastné či cudzie životy. Zlozvyky.
Sú ich tisíce a dajú sa rozdeliť do rôznych kategórií.
Napríklad tie nechutné: špáranie sa v nose, vytláčanie vyrážok na rukách, kým sedíte vedľa kolegov v kancelárii, vyberanie zvyškov jedla zo zubov spojené s hlasným cmukaním, alebo oblizovanie prstov od krému, kým celej rodine rukami servírujete tortu.

Potom sú tu zlozvyky komunikačné: skákanie do reči a komentovanie filmov v kine, začínanie každej vety zámenom „ja“, ale aj ospravedlňovanie sa za všetko, čo ste kedy spravili či nespravili.
Špecifické sú virtuálne zlozvyky ako zdieľanie pätnástich fotiek svojich detí v priebehu dňa, písanie veľkými písmenami, aby bolo jasné, že NIEČO MYSLÍTE VÁŽNE, alebo chronické označovanie všetkých Zuzán a Jozefov v spoločnom meninovom statuse.