Prečo je ťažké prijať v živote zlyhania a ako nás môžu posúvať

Nikto ich v živote nevyhľadáva a nikto si pri plánovaní väčších či menších cieľov vo svojom živote nepovie – chcem zlyhať, chcem sa poučiť a posunúť. Je to pochopiteľné. Zlyhania nie sú žiadané, obvykle chceme, aby sa nám darilo.

Možno práve prechádzate ťažkým obdobím v partnerstve, máte za sebou rozvod, vyhadzov z práce, nezhody s rodičmi, konflikty s deťmi, nepodarilo sa vám napísať knihu, uspieť v súťaži či prekonať sa a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, keď bolo treba.

Najradšej by ste na to celé zabudli, rýchlo sa otriasli a išli ďalej. K rastu a ľudskému rozvoju však patria aj zlomové životné momenty a kríza. Práve tie nás robia tým, kým sme, preto je dôležité vyťažiť z nich čo najviac.

S túžbou po dokonalosti narazíte na realitu

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Nízke sebavedomie má mnoho prejavov. Možno netušíte, že sa vás týka Čítajte

Dá sa to vôbec? Pýtate sa. Ak by nebolo možné sa z neúspechu pozviechať a ak by nás nedokázal urobiť silnejšími, boli by na svete zrejme milióny nešťastných ľudí.

Aj slávne osobnosti ako Steve Jobs, Elon Musk, J.K. Rowlingová, Walt Disney, Steven Spielberg či Oprah Winfreyová sa najprv museli preniesť cez odmietnutia, zlyhania a kritiku, aby sa dopracovali k svojmu najlepšiemu ja a začali dosahovať úspech.

To, prečo sa ľudia boja, že sa im niečo nepodarí, tkvie podľa psychologičky Denisy Zlevskej v tom, že svoje zlyhania spájame s tým, akým sme človekom.

„Nerobím chyby, nezlyhávam – som dobrý človek. Urobím chybu – som zlý človek, niečo so mnou nie je v poriadku. Ak si vytvárame identitu a sebaobraz prevažne na základe toho, ako sa nám darí a akí sme úspešní, je dosť možné, že budeme pri situáciách neúspechu veľmi trpieť,“ vysvetľuje Zlevská.

Strach nám potom môže brániť riskovať či nabrať odvahu vykročiť vpred, získať úspech a tiež dosiahnuť osobnostný rast.

„V hre je totiž naša sebahodnota. Ak niekto nazerá na seba cez prehnané očakávania na svoju osobu, bude pravdepodobne utekať od situácií, ktoré signalizujú nejaké riziko,“ hovorí psychologička. Aj kráčať v zabehnutých koľajach bez reflexie toho, či nám to prináša želaný výsledok, však môže byť riziko.

„Človek týmto postojom riskuje ustrnutie v raste, oberá sa o schopnosť prekračovať pomyselne stanovené hranice a zažívať dobrodružstvo napredovania. Ak je pre nás prioritou, aby všetko išlo ako po masle, som si istá, že tvrdo narazíme na realitu života. Ak však prijeme postoj, že dôležité je robiť to najlepšie, čo momentálne vieme, zmení sa naše prežívanie,“ tvrdí Zlevská.