Dokedy budem môcť hlásať, že som liberálka?

Nedávno sa u nás rozbehol odvážny projekt troch mladých dám, ktorý trefne nazvali Spýtaj sa vašich. Jeho cieľ je jednoduchý a jasný – položiť svojim rodičom či starým rodičom otázku, čo robili 21. augusta 1968 a pozbierať ich spomienky na okupáciu.

V minulosti som sa o spomienkach na túto udalosť rozprávala s viacerými ľuďmi, nie však s mojimi najbližšími.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nepýtajte sa ľudí, kedy budú mať deti. Ani oni sa nepýtajú, kedy zomriete Čítajte 

Rozhodla som sa to teda zmeniť a pozhovárať sa s ešte žijúcimi babkou a dedkom. Sú to vďační „spomínači“ a rozprávači. Dali mi viac než hodiny dejepisu.

Zistila som však, že rozhovory a následné úvahy sú trochu dvojsečná zbraň. Keď sa spýtate vašich, aké to bolo včera, možno si zrazu uvedomíte, aké krehké môžu byť zajtrajšky.

Pripomenú vám, že niekde za závojom suverénneho vystupovania číhajú vaše vlastné úzkosti a strachy zo sveta.

Z toho, či sa rútime stredne rýchlo alebo priam expresne a či je to vôbec tým správnym smerom.