Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Mám dvadsaťpäť rokov a sľubne rozbehnutú kariéru, ktorá sa navonok zdá byť skvelá. Ale ja sa v pracovnom aj osobnom živote cítim neadekvátne.
Asi trpím ťažkým syndrómom nezaslúženého úspechu – neustále sa cítim, akoby som sa dosť nesnažila, hoci moja rodina a priatelia sú stále ohromení z toho, čo som v živote dosiahla.
Neverím svojim rozhodnutiam a nedokážem ani chodiť na rande, pretože si myslím, že nikomu za rande nestojím a všetci sú lepší ako ja. Znie to strašne, keď to píšem.
Odpoveď: Tieto pocity nie sú vôbec nezvyčajné. Zdá sa vám, že nič, čo ste dosiahli, nie je dosť. Jedna vec je byť nervózna z rozhodnutí, ktoré robíte, ale odmietať veriť vlastnému úsudku, to je niečo úplne iné.
Vzťahová poradňa: Odchádzam z práce a neviem, ako to povedať kolegyni Čítajte Navyše, ak naozaj odmietate chodiť na radne kvôli tomu, že si myslíte, že iné ženy sú lepšie ako vy, je to závažný a zakorenený problém. Je možné, že tieto ťažkosti budú časom narastať.
Dôvodom je pravdepodobne to, ako ste rozvíjali vlastnú hodnotu: možno to bolo vždy o kritériách niekoho iného (rodičov?). Možno to bolo perfekcionistické prostredie alebo neprimerané zameranie sa výkon a výsledok alebo vnímanie „neúspechu“ ako strašiaka.
Toto všetko vás mohlo ochromiť a narušiť vašu autonómiu.
Možno ste geneticky náchylná k úzkostiam, alebo ste precitlivelá na to, čo si o vás myslia ostatní ľudia. Nech je dôvod akýkoľvek, terapia vám môže pomôcť nájsť príčinu. A čo je najdôležitejšie, pracovať na sebe.
---
Otázka: Myslím si, že môj manžel by mal absolvovať psychologické testy na diagnostiku poruchy pozornosti. Ale má vo zvyku brať veci osobne a je perfekcionista, ktorý si nikdy neprizná, že by mohol mať problém.
Poraďte mi, ako mu to mám navrhnúť.
Vzťahová poradňa: Manželka ma vo všetkom kontroluje Čítajte Odpoveď: Je od vás pekné, že mu chcete pomôcť jemne, no musíte si uvedomiť, že chodenie okolo horúcej kaše mu nepomôže. Viete, že ho urazí váš návrh, aby sa dal vyšetriť, no zároveň sa mu nemôžete vyhnúť.
Môžete skúsiť nafingovať situáciu „náhodou mi to napadlo“. Napríklad takto: dnes som čítala článok o ADD a myslím, že by si si ho mal prečítať. Niektoré symptómy sa až prekvapivo podobajú na tvoje ťažkosti.
Môžete sa odraziť aj od konkrétnych vecí, ktoré povie. Ak je frustrovaný, že si nevie veci dobre zorganizovať, alebo že po piaty raz na niečo zabudol, nesnažte sa ho kritizovať, ale prejavte empatiu.
Poukážte na to, že prípadná diagnostika poruchy pozornosti by mu pomohla pochopiť jeho problémy a viesť k užitočným zmenám.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
