O tridsať rokov bude 40 % svetovej populácie trpieť nedostatkom vody, jedna tretina na svete produkovaných potravín sa k zákazníkom vôbec nedostane alebo skončí v odpadkoch.
Do polovice tohoto storočia bude na Zemi žiť desať miliárd ľudí, čiže o tri miliardy viac ako teraz.
To sú len niektoré z výziev, ktoré nás v nasledujúcich rokoch čakajú, a na ktoré by sa malo poľnohospodárstvo nielen na Slovensku adaptovať.
Slováci chcú slovenské

Do popredia záujmu výskumu aj praxe sa začína dostávať tzv. udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré je šetrnejšie k životnému prostrediu a hospodárnejšie využíva prírodné zdroje vrátane vody a pôdy.
Slováci si zároveň začínajú uvedomovať, že domáce je najlepšie.
Podľa zistení aktuálnej štúdie Bayer Barometer s názvom „Svet sa točí okolo potravín“, ktorú spracovala spoločnosť Kantar Millward Brown, viac ako tri štvrtiny Slovákov (77,6 %) v prieskume uvádzajú preferenciu potravín vyrobených na Slovensku.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, k tomu dodáva: „Slovenských poľnohospodárov a potravinárov teší záujem Slovákov o potraviny pochádzajúce zo slovenských surovín a vyrobené na Slovensku.“
O to, odkiaľ potraviny pochádzajú, sa zaujíma najmä staršia generácia, ktorá tým tuzemským dáva prednosť vo väčšej miere než generácia mladších zákazníkov.
Slovenský farmár je kamarát
Nakupovať slovenské lokálne produkty začína byť prirodzenou voľbou spotrebiteľov.
To, čo poznáme, je pre nás príťažlivejšie. Vôňa paradajky ako z vlastnej záhrady alebo chuť ovocia, ktoré precestovalo len pár kilometrov namiesto tisícok, znamená pre zákazníka väčšiu kvalitu.
„Podľa prieskumu kanadskej univerzity potraviny cestujú v priemere až 2500 km, kým sa dostanú na náš stôl (v rámci Európy môže ísť o podobné, aj väčšie, čísla, keďže napríklad cesnak sa často dováža až z Číny).
Paradajka zo Španielska sa odtrhne pred dozretím a dozrieva 4 - 5 dní počas dlhej cesty na Slovensko, kým domáca je odtrhnutá, až keď je zrelá. Rozdiel v chuti je evidentný.

Čím dlhšie potraviny cestujú, tým viac sa znižuje ich nutričná hodnota. Lokálne označené produkty sa na pulty dostanú aj do 24 hodín od zberu, na sklade sú aj za 4 - 5 hodín po zbere,“ vysvetľuje Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa jedného z obchodných reťazcov na Slovensku.
Výhodou lokálnych potravín je, že poznáme ich pôvod, vidíme prácu konkrétnych ľudí, za ktorou sa skrýva ich príbeh, vďaka čomu sa podieľame spolu s nimi na tvorbe komunity.
Lokálna potravina je okrem toho ekologickejšia, necestuje dlho, čím sa znižuje obsah emisií vo vzduchu, farmy sa stávajú svojím spôsobom producentmi kyslíka, prinášajú zeleň do okolitého prostredia a prispievajú k zlepšovaniu ovzdušia.
Podporovať lokálnych farmárov patrí k aj k ekonomickým a rozumným riešeniam, vďaka ktorým sa zvyšuje ekonomická stabilita krajiny a zamestnanosť.
Produkty sú v sezóne zároveň lacnejšie ako mimo nej.
Cesta potravín na váš stôl
Mnoho ľudí začalo farmárov spoznávať bližšie. Nakupujú „z dvora“, v obchodných reťazcoch siahajú po potravinách so slovenským pôvodom, navštevujú blízke farmy, z ktorých si odnášajú čerstvé produkty.
Medzi zanietencov patria aj Paulisovci z farmy v Marcelovej, ktorí poskytujú záhradkárske služby. Ráno nazbierajú na poliach kukuricu, doobeda ju vytriedia a očistia, aby ju vo vedľajšej miestnosti na malom bežiacom páse zabalili a označili nálepkou Slovenská farma.
Večer po ňu príde auto a na druhý deň si ju zákazníci môžu kúpiť na pultoch v sieti supermarketov.
Denne sa starajú o rastliny, zalievajú ich, ošetrujú, vyrastené plodiny zbierajú, čistia vo vodnom kúpeli, chladia pre zachovanie čerstvosti a kvality, balia, triedia, pripravujú na rozvoz.
Hneď z poľa ide zelenina na takzvané vydýchanie, neskôr po úprave do chladiarenských boxov a na vývoz do skladov obchodného reťazca, kam sa dostane do 24 hodín od zberu.

Pranie zeleniny
Pracovný deň zeleninára trvá od svitania a málokedy sa skončí pred ôsmou večer. Dennú agendu určuje ručička teplomera.
Sotva niekto sleduje predpoveď počasia tak napäto, ako ľudia pracujúci v tomto odbore. Medzi procesmi, ktorými musí zelenina prejsť predtým, ako poputuje do skladov, je aj pranie. Špecificky sa perú mrkva, petržlen, cvikla, zemiaky.
„Zemiaky prechádzajú vodným kúpeľom. Kým cibuľa sa suší, ony sa perú a nie je to vôbec ľahký proces, pretože pranie je pre živý produkt nezvyklé.
Mrkvu môžete ponoriť do vody hoci aj na desať hodín a nič sa jej nestane, no keď ponoríte do vody čo i len na hodinu zemiak, umrie a do troch dní začne hniť.
Má póry, cez ktoré dýcha kyslík a vydychuje oxid uhličitý. Preto pranie zemiakov vyžaduje skúsenosti a dobré technologické nastavenie,“ približuje Juraj Mačaj z farmy Agromačaj.
Od slovenských rúk
Obchodné reťazce sa postupne snažia vnášať na svoje pulty čoraz viac lokálnych potravín. Nápis so slovenským pôvodom na potravine je z pochopiteľných dôvodov čoraz vítanejší. Potravinárska komora Slovenska aj v roku 2018 uskutočnila prostredníctvom agentúry GfK prieskum vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode.
Podľa výsledkov prieskumu dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2018 úroveň 37,7 %, čo je mierny nárast o 0,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2017.
Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách:
- mlieko (67 %),
- vody a minerálky (55 %),
- pivo, víno, liehoviny a destiláty (49 %),
- balené mäsové výrobky (47 %).
Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú v rámci kategórií:
- cukrovinky nečokoládové (9 %),
- oleje (10 %),
- konzervované produkty (13 %),
- cukrovinky čokoládové (18 %).
Za jeden z dôvodov nízkeho zastúpenia týchto výrobkov možno považovať aj menší počet slovenských výrobcov v daných kategóriách.