Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Má zmysel očakávať, že moja sestra nebude zdieľať osobné údaje o mojom živote vo svojom podcaste o zdravotných témach, s ktorými sa obe potýkame.
Hoci ju počúva len pár ľudí, nie som vôbec nadšená z toho, že použila môj príbeh ako príklad alebo, ako tomu ona hovorí, "inšpiráciu".
Hovorí, že by som ju mala podporiť a že vôbec nevidí problém v tom, aby používala veci, ktoré som jej povedala, pretože aj ona má rovnakú skúsenosť.

Odpoveď: Nie, to, že proti vašej vôli použila vaše osobné a zdravotné údaje len preto, aby ju počúvalo viac cudzích ľudí, nie je ani spravodlivé, ani korektné.
A je krátkozraké, že viac myslí na to, aby inšpirovala iných, keď to robí na úkor svojho súrodenca. Nie ste predsa len podnet na zápletku.
Ale možno jej tento prešľap dokážete odpustiť, ak by ste by vám ponúkla rozumné riešenia. Ak teda súhlasíte s jej posolstvom, možno by ste jej podcastu mohli dať podporu. Samozrejme v prípade, že by nenarúšala vaše súkromie.
Čo tak pseudonym, zmenené údaje alebo tvrdenia, tak aby nebolo jasné, že ide o vaše skúsenosti?
Ak vás zdravotné problémy obe zaťažujú a limitujú, možno stojí za to popremýšľať, či by vám naozaj neprospelo byť súčasťou jej cesty. Pravdaže, pohodlnejším spôsobom.
---
Otázka: V mojej práci to ide od desiatim k piatim. Morálka sa zhoršila s viacnásobnými prepúšťaniami a aj ja som dlho robila prácu troch ľudí za jeden plat. Získala som nové miesto inde. Nie je dokonalé, ale prinajmenšom prospeje môjmu duševnému zdraviu.
Cítim sa ale hrozne previnilo, kvôli svojej najlepšej priateľke v kancelárii, ktorú by som možno mohla nazvať „pracovná manželka“. Urobila to miesto znesiteľnejším a už roky je mojim svetlým bodom.
Mám pocit, že ju zradím, keď tiež opúšťam Titanik a nenechala som jej miesto na záchrannom člne. Ako môžem tento proces uľahčiť a čo mám urobiť, aby som zachovala naše priateľstvo?

Odpoveď: Ale počet záchranných člnov predsa nie je konečný. Nerozchádzate sa s ňou a aj ona sama si môže nájsť nové miesto.
Je úžasné, že premýšľate nad tým, ako ju táto novinka ovplyvní. Pokúste sa však pozrieť na prelomové chvíle ako na príležitosť prehĺbiť a potvrdiť váš vzťah, nie ako zločin, za ktorý sa treba zodpovedať.
Skúste to takto: „To ťažké povedať to, ale našla som si inú prácu. Jedna z najlepších vecí na práci tu, bola možnosť pracovať s tebou a to že odchádzam mi je preto veľmi ľúto.“ Potom ju zoberte na obed.
Zaslúžite si prácu, ktorá nebude mať na svedomí vaše duševné zdravie a každý skutočný priateľ to pochopí. Aj keď pri sledovaní toho, ako si obliekate záchrannú vestu, bude možno spočiatku cítiť paniku.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.