„Je škoda, že slečna Cavellová musela byť popravená, ale bolo to nevyhnutné. Bola súdená spravodlivo ... Je nepochybne hrozné, že bola popravená žena, ale zvážte, čo sa stane s určitým štátom vo vojne, ak nechá zločiny proti bezpečnosti svojich armád nepotrestané, pretože ich spáchali ženy."
Tieto slová napísal podpredseda nemeckého ministerstva zahraničných vecí Alfred Zimmermann ako oficiálne stanovisko nemeckej vlády k poprave britskej zdravotnej sestry Edith Cavellovej.
Nemecká strana si sotva uvedomovala, čo spôsobí smrť tejto ženy. Ženy s imidžom vlastenky a obetavej zdravotnej sestry, ktorá pomáhala vojakom na oboch stranách konfliktu.
Bezprostredne po poprave v októbri 1915 sa jej príbeh objavil vo všetkých britských a dokonca aj amerických novinách a stal sa silným nástrojom propagandy pre posilnenie ducha Britov.
Dnes už síce majú historici mnoho dôkazov o tom, že Edith Cavellová bola špiónka, stále však zostáva jednou z najdôležitejších ženských obetí prvej svetovej vojny.
Od guvernantky k ošetrovateľke
Edith Cavellová sa narodila v roku 1865 ako najstaršia zo štyroch detí vikára neďaleko Norwichu. V Norwichi vyštudovala vyššiu dievčenskú školu, ktorá ju priamo predurčovala na úlohu vychovávateľky a guvernantky.
Tejto profesii sa venovala päť rokov, nie však v rodnom Anglicku, ale v Belgicku, ktoré jej prirástlo k srdcu a ktoré sa jej v mnohých smeroch stalo osudné.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
