Asi len málo držiteľov vodičského preukazu nemá z autoškoly zopár výnimočných zážitkov či príbehov. Ja mám takýto:
Dodnes si živo pamätám, čo nám hovoril inštruktor na teórii – ženy vraj nevedia pracovať so spätným zrkadlom a nedokážu v ňom odhadnúť vzdialenosť auta idúceho za nimi, pretože sú zvyknuté na úplne iné vzdialenosti.
Najčastejšie sa totiž pozerajú do kozmetického zrkadielka, aby sa namaľovali, čo je iba pár centimetrov.
Buď sú milióny žien výnimkou, ktoré potvrdzujú pravidlo alebo pán inštruktor s vážnou tvárou rozprával sexistické bludy.

Nuž, neviem, či to, čo máte medzi nohami, predurčuje, ako dobre viete šoférovať.
Som však presvedčená, že to, koľko máte odjazdené a ako veľmi ste zodpovedný, áno.
Ja sama si občas za volant sadám so stresom, najmä, keď dlhšie nešoférujem, ale o to viac som ostražitá a možno až prehnane opatrná.
Pamätám si, ako sme raz, keď som ešte nemala vodičák a šoféroval môj priateľ, dostali na klzkej vozovke nečakaný šmyk a skončili sme v poli.