V niektorých krajinách môže byť dojčenie otázkou života a smrti. Skoré dojčenie po pôrode je totiž kľúčovým faktorom pre zdravie novorodenca a jeho odďaľovanie ho vystavuje mnohým rizikám.
Vyše 60 percent detí na celom svete navyše nie je dojčených do hodiny po narodení.
Informovala o tom správa organizácií Unicef a WHO, ktorá zbierala a analyzovala dáta 76 krajín s nízkymi a strednými príjmami.
Nezahŕňala Severnú Ameriku, Austráliu, Nový Zéland ani západnú Európu vrátane Slovenska.
Chýba podpora od zdravotníkov
Obe organizácie v súčasnosti inštruujú, že novorodenci by sa mali prvýkrát dojčiť do hodiny po narodení a piť výlučne materinské mlieko až do ich šiestich mesiacov.

„Keď ide o začiatok dojčenia, načasovanie je najdôležitejšie,“ povedala Henrietta Foreová, výkonná riaditeľka Detského fondu OSN.
Dodala, že každý rok prichádzajú milióny novorodencov o výhody skorého dojčenia.
„A dôvody sú pritom často také veci, ktoré môžeme zmeniť. Matky jednoducho ani od zdravotníkov nedostávajú dostatok podpory, aby začali dojčiť v rámci kľúčových minút po pôrode,“ uviedla Foreová.
Výsledky a vyhlásenia zástupcov organizácií prišli krátko predtým, ako si svet každoročne pripomína Svetový týždeň dojčenia. Ten sa koná vždy v dňoch od 1. do 7. augusta a jeho cieľom je podporiť dojčenie ako najlepší spôsob výživy detí.
Keď môže byť neskoro
Autori správy píšu, že zlepšenie praktík súvisiacich s dojčením môže každý rok pomôcť zachrániť životy viac než 800-tisíc detí do päť rokov, pričom väčšina z nich je mladších ako šesť mesiacov.
Vedecké výskumy dokazujú, že aj párhodinové odsúvanie začiatku dojčenia môže mať život ohrozujúce následky.
Kontakt koža na kožu, priloženie dieťaťa na telo a k prsníku u matky stimuluje tvorbu mlieka vrátane kolostra, ktoré obsahuje pre dieťa cenné látky a tvorí sa ešte pred klasickým materinským mliekom.
Unicef a WHO zdôrazňujú, že neskorý začiatok dojčenia sa spája s rizikom úmrtia novorodencov.
U tých, ktorí sa začnú dojčiť v rozpätí dvoch až 23 hodín po narodení, ide až o 30 percent vyššie riziko, že zomrú skôr, než sa dožijú prvého mesiaca, v porovnaní s deťmi, ktoré sa začnú dojčiť už v prvej hodine.

Každá krajina je iná
Podľa zverejnených informácií sa tiež v jednotlivých skúmaných krajinách výrazne líšil podiel detí, ktoré boli dojčené už do hodiny po narodení.

Vo východnej a južnej Afrike to boli takmer dve tretiny detí, vo východnej časti Ázie a v oblasti Tichého oceána menej než jedna tretina.
Vplyv na to mal napríklad aj spôsob pôrodu, prípadne kultúrne zvyky a nedostatočný tréning zdravotníkov v oblasti podpory dojčenia.
Hoci sa autori nezamerali na bohaté a vyspelé krajiny vrátane Slovenska, určité údaje existujú aj u nás.
Neformálny prieskum podpory dojčenia, ktoré spracovali združenia Mamila a Ženské kruhy, a ktorého sa zúčastnilo takmer 6300 respondentiek uvádza, že za posledných osem rokov až 80 percent týchto matiek nebolo s dieťaťom ihneď po pôrode v kontakte koža na kožu.
Vyše 60 percent z nich zase uviedlo, že v prvých hodinách po pôrode nedostali informácie a ani pomoc s dojčením.
Prečo je dojčenie dôležité
Materinské mlieko obsahuje unikátne živiny a látky, ktoré dieťa nemôže dostať žiadnou inou cestou a je dôležité pre jeho imunitu a ďalší zdravotný vývoj.

Výskumy dokazujú, že u dojčených detí sa znižuje výskyt ochorení ako cukrovka, obezita, astma či rôzne druhy alergií. Ženy, ktoré dojčia, majú tiež nižšie riziko rakoviny prsníka a vaječníkov, osteoporózy a sú schopné sa lepšie zotaviť z pôrodu.
WHO a UNICEF tiež uvádzajú, že hoci niektoré ženy naozaj nemôžu dojčiť, väčšina to dokáže, ak dostane správnu podporu, pomoc a povzbudenie. Vďaka tomu môžu nielen začať dojčiť včas, ale aj úspešne pokračovať.
Autori v správne zdôraznili aj niekoľko odporúčaní, aby sa dojčenie podporovalo – mali by vznikať siete komunít na podporu dojčenia, zlepšiť pre matky dostupnosť laktačného poradenstva a taktiež dodržiavať Kódex marketingu náhrad materinského mlieka a nepropagovať umelú výživu.