Bibiana Ondrejková: Múza je ku mne zatiaľ láskavá, pekne ma nakopáva

Napriek tomu, že pochádzate zo Senice, teda zo Záhoria, vaša slovenčina je úplne čistá, nie sú v nej stopy po typickom záhoráckom dialekte. Rozprávate ešte niekedy po záhorácky?

Po záhorácky viem a rada tak rozprávam, či už s mojimi súrodencami, alebo so záhoráckymi priateľmi.

Aj v predstavení Všetko o ženách hrám jednu časť v záhoráčtine. Inšpiráciou mi bola moja babička Alžbeta Štrossová.

Alebo keď sa stretnem s Marínou Kráľovičovou, ktorá je tiež rodáčka zo Záhoria, vtedy naši hereckí kolegovia stíchnu a počúvajú „jak vyprávjáme“ (smiech). Peknú slovenčinu som si pokazila až v Bratislave. Tvrdé „ne“ používam aj ja.

Ako ste sa dostali k herectvu?

Herečka v rodine bola moja babička. Spievala v dedinskom ženskom zoskupení v Čároch, kde žila. Možno tie ženy dokonca zorganizovala. Spievala aj v kostole, hrala estrády, písala básne, texty piesní a vymýšľala melódie.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Judit Bárdos: My herci sme alibisti, za postavy sa skrývame Čítajte

Talent mám po nej. Aj schopnosť tvoriť básne na počkanie. Amatérske divadlo v Borskom Jure hrával aj môj ocko Vladimír Ondrejka.

Ja som chodila na dramaturgický krúžok v Senici. Učila ma Anka Gamanová.

A keď ma prijali na Konzervatórium v Bratislave, začal sa mi plniť sen. V prijímacej komisii sedel Ladislav Chudík, Vlado Müller a Igor Hrabinský.

Styling: Jana Milatová (zdroj: Jana Liška)

Ste divadelná herečka, no účinkovali ste aj v televíznych seriáloch a filmoch. Ktorá herecká poloha vám je bližšia?

Keď sa obzriem späť na úlohy, ktoré som hrala, niekedy mám pocit, že to bolo v inom živote. Mám za sebou naozaj nádherné roly s výbornými režisérmi a hereckým kolegami.

Napríklad s režisérom Romanom Polákom hru Slúžky po boku Anny Javorkovej a Andrey Karnasovej, hru John Gabriel Borkman so skvelou Táňou Kulíškovou a Vladimírom Jedlovským, s režisérom Jakubom Nvotom hru Čo zostalo z lásky so Zdenou Studenkovou a Mirkom Nogom, pod taktovkou Martina Kákoša S láskou sa neradno zahrávať s Marošom Kramárom a Janou Valockou, milovala som moju Betu z Beta, kde si? a tiež Ivonu z Ivony, princeznej Burgundskej, tú režíroval Emil Horváth.