Už nejaký čas sú súčasťou môjho života príbehy ľudí, ktorí prežili šoa. Večer, keď už rodina spí, počas víkendov a voľna čítam a ďalej spracúvam spomienky seniorov z domova dôchodcov Ohel David.
Na vlastnej koži prežili jednu z najstrašnejších kapitol ľudských dejín. Holokaust.

Rozprávania ľudí zo všetkých kútov Slovenska začínajú takmer rovnako: boli deti a mladí ľudia, mali množstvo priateľov a známych medzi kresťanmi, chodili do školy a do práce a svet sa im vôbec nejavil ako zlé miesto.
Deti a mladí mávajú zvyčajne na starosti iné veci, než myslieť na katastrofu. A tú zachytil vo vzduchu len málokto z nich. Potom sa však začínajú príbehy dramatizovať.
Rozbité okná a ústa. Zabavený bicykel, obchod aj dom. Skrývanie u známych, útek na lazy alebo do slobodnejšie pôsobiaceho Maďarska.