Dlho išlo o záhadu, ktorá bola pre mužov, ale vlastne aj ženy tajomná. Prečo existuje, ako na ostatných pôsobí a je vôbec bezpečná?
Spoločnosť sa radšej pred menštruáciou rozhodla „chrániť“, keďže pretrvával strach z neznámeho. Okolo prirodzeného javu, typického pre ženy v reprodukčnom veku, sa tak vytvorilo tabu, ktoré viedlo k nepochopeniu a napokon aj k vytváraniu bizarných mýtov a presvedčení o ženskom krvácaní, ktoré mali ďaleko od pravdy.
Rôzne kultúry po celom svete sa k menštruácii stavali dvojako – obávali sa jej alebo ju uctievali. Isté je však to, že ženy museli nachádzať dômyselné spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať.
Hoci niektoré vyhlásenia mužov aj žien o menštruácii sa nám dnes zdajú smiešne, pravdou je, že mnohé boli základom pre dodnes pretrvávajúce a hlboko zakorenené tradície, ktoré poškodzujú ženy.
Z menštruačného sexu znetvorené deti
V histórii sa ženy počas svojej periódy považovali za nečisté. Aj preto bolo podľa niektorých kultúr nebezpečné, aby mali muž a žena v danom čase pohlavný styk. Verilo sa totiž, že dieťa počaté počas menštruácie bude deformované alebo inak znetvorené a choré.

Autori knihy Kliatba: Kultúrna história menštruácie píšu, že Francúzi boli kedysi presvedčení, že takéto dieťa zasiahnu strašné choroby ako lepra, syfilis či vredy na koži.
Tvrdili, že ak sa dieťa narodí, bude malé, neduživé, odporné a zapáchajúce. Mentálne vraj malo byť hlúpe, nechápavé, nevychované, zbavené zmyslov a kompletne bez schopnosti vykonať niečo dobré.
Pokazené jedlo a mŕtve včely
Menštruačná krv mala byť „ničiteľkou“ aj v iných oblastiach. V niektorých častiach južnej Ázie ľudia kedysi verili, že vinou menštruácie sa malo pokaziť jedlo. Nejde však len o pradávne povery.