Keď napíšem do vyhľadávača vaše meno, vyhodí mi to, že ste spisovateľka, novinárka, moderátorka či popularizátorka slovenských krojov. V ktorej úlohe sa cítite najistejšie?
Ťažká otázka. V živote robím veci najlepšie, ako sa mi v danej chvíli dá, všetko je tak nejako vyvážene prepojené a snažím sa moje aktivity nekategorizovať do kolónok povolaní.
Žurnalistiku a komunikačné vedy som študovala vo Viedni, neskôr som v Utrechte skončila germanistiku a magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Vyše osem rokov som interne pracovala ako redaktorka, popritom sa mi podarilo napísať päť kníh.
Literatúra ma vždy natoľko zaujímala, že som sa pred piatimi rokmi rozhodla venovať sa jej aj v teoretickej rovine a dodnes považujem za veľké šťastie obdobie, keď som pôsobila ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, kde som mala možnosť mnohému sa naučiť a stretnúť výnimočné osobnosti z oblasti literatúry.
Málokto o vás vie, že ste vyštudovali gymnázium zamerané na cudzie jazyky a výtvarné umenie. Máte k výtvarnému umeniu dodnes vzťah?
Prečítajte si tiež: Táňa Pauhofová: Pochopila som, že nemusím odpovedať na všetko V čase, keď som nastúpila na viedenské gymnázium, som mala možnosť rozhodnúť sa, či bude moje štúdium smerované prírodovedne, alebo bude prepojené na hudobné vedy či výtvarné umenie.
Odjakživa ma zaujímal dizajn, maľba, fotografia, a keď som vo Viedni maturovala z výtvarného umenia, myslela som si, že moje kroky povedú práve týmto smerom.
Nakoniec som však nešla na aplikované umenie ako väčšina mojich spolužiačok, ktoré sú dnes úspešné kustódky, reštaurátorky a galeristky, ale zvolila som žurnalistiku, keďže som už v tom čase pracovala v jednej redakcii.
Na gymnáziu sme sa výtvarnému umeniu venovali aj v teoretickej a praktickej rovine, usporiadali sme výstavy, vernisáže, dodnes mám moje obrazy v rodičovskom dome zarámované a zavesené, ale maľbe sa nevenujem. Možno raz.
Ste nielen autorkou kníh, ale aj organizátorkou rôznych literárnych seminárov a besied na školách. Ako sa pozeráte na dnešnú mládež?
Minulý rok som bola porotkyňou celoštátnej literárno-výtvarnej súťaže s protidrogovou tematikou Nebuď otrok drog a bola som veľmi príjemne prekvapená vysokou úrovňou odovzdaných literárnych prác.
Spolu s profesorkou, literárnou vedkyňou a spisovateľkou Máriou Bátorovou sme viedli pred pár rokmi workshopy na školách a boli sme v porote literárnej súťaže, do ktorej sa prihlasovali so svojimi prácami žiaci prvého a druhého stupňa.
Mnohé z prihlásených próz boli výnimočné. Dobrým príkladom, že deti majú záujem o literatúru a tvorivé písanie bol aj projekt Vráťme knihy do škôl, ktorého som bola súčasťou a do ktorého bolo zaslaných neuveriteľných 21 953 príspevkov, čo jednoznačne dokazuje záujem mladých o literatúru.
Najintenzívnejší záujem o knižný svet som však zaznamenala počas desiatok literárnych besied na školách, v knižniciach po celom Slovensku, kde sme s deťmi diskutovali o tvorbe, spisovateľoch, literatúre domácej a svetovej.
(zdroj: )Máte nejaký pamätný zážitok?
Nikdy nezabudnem na besedu, ktorá sa konala v preplnenej telocvični v Martine. Deti sedeli na drevených laviciach, mali so sebou na papierikoch pripravené otázky a diskusia trvala niekoľko hodín.
Záujem detí o literatúru a aktívne spoznávanie sveta naokolo sa však viaže predovšetkým na rodičov a pedagógov, ktorí sú im podporou, oporou a dobrým vzorom.
Pochopiteľne sa nedá ani tu zovšeobecňovať, ale ak by som to mohla zhodnotiť, stretávam sa v rámci najmenších čitateľov s úprimným záujmom a zanietenosťou.
Ste aj autorka kníh pre deti a mládež. Je náročné napísať knihu pre mladších čitateľov?
Práca na knihách Misia Eva bola pre mňa veľmi inšpiratívna, pretože som v tom čase veľmi úzko na oboch tituloch spolupracovala s ilustrátorkou Petrou Hilbert.
Prečítajte si tiež: Píše krimi romány: Mnohé detektívky sú takmer choro brutálne Rozmýšľali sme o ďalšej knihe, ale, žiaľ, minulý rok odišla na druhý svet. Vo fyzickej rovine odišiel z môjho života jeden z najvzácnejších ľudí, akých som kedy stretla.
Mala som to šťastie, že som si hodnotu jej prítomnosti vždy uvedomovala. Aj keď boli naše stretnutia a rozhovory späté predovšetkým s prácou, vždy to bolo aj osobné, dôverné. Naše telefonáty trvali do vybitia batérie a po niekoľkohodinových stretnutiach som mala pocit, že sme ešte ani len neprešli k tomu hlavnému.
Petra odišla v najtvorivejšej etape, ostalo tu po nej však rozsiahle dielo, dokončený rukopis, ktorý čoskoro uzrie svetlo sveta v nádhernom prevedení.
A čo sa týka mojej tvorby pre deti, detský svet mi je veľmi blízky, dnes ešte viac ako kedykoľvek predtým. Verím, že v budúcnosti sa opäť vrátim aj k písaniu pre mládež.
Chystáte novú knihu. O čom bude a v akom je štádiu?
Absolvovala som nedávno stretnutia vo vydavateľstve Ikar, kde mi vyšli posledné knihy. Po prečítaní rukopisu románu Pendleri zaradili vydanie knihy na tento rok, mala by vyjsť na jeseň.
Táto próza je zatiaľ azda s najvýraznejším rozptýlením autorského subjektu, je to istá rekonštrukcia minulosti, prepojená na obdobie, keď prvá generácia slovenských študentov po otvorení hraníc začala navštevovať rakúske školy.
Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život v kupé vagónov, predčasné dospievanie, ktoré mnohí nezvládli a prepadli závislostiam a vlastným klamstvám.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
