Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Mám veľmi zlý vzťah so svojou mamou, ktorá opustila rodinu, keď som bol tínedžer. Bola alkoholička a správala sa veľmi zle k otcovi, ktorý napokon zomrel niekoľko rokov potom, ako mama odišla.
Teraz mám tridsať rokov a po niekoľkých nie veľmi vydarených vzťahoch sa asi konečne usadím. Som so ženou, o ktorej si myslím, že by som s ňou mohol stráviť život.
Moja sestra však na začiatku nášho vzťahu poznamenala, že jej moja priateľka pripomenula našu mamu. Nikdy nevysvetlila, ako to myslela a poznámku sa pokúsila vziať späť, no mňa to roky znepokojuje.
Občas sa trápim, keď si pomyslím, že možno robím chybu a len opakujem vzor, ktorý som videl v detstve.

Odpoveď: Prisudzujete svojej sestre príliš veľkú moc. Takže hrozí, že stratíte vlastný názor v posudzovaní toho, čo je pre vás dobré.
Ak zvažujete, či s niekým nestrácate čas, potrebujete vlastný úsudok, vlastné myšlienky a pocity, ktoré vychádzajú z vás samotného. A potrebujete, aby boli hlasné, čisté a nezaťažené.
Pripusťme možnosť, že vaša sestra tú poznámku myslela vážne (hoci to naozaj mohlo byť frustrované odfrknutie, ktoré viac súviselo s jej životom ako s vaším). Musíte zistiť, čo to pre vás znamená.
Takže povedzme, že medzi vašou priateľkou a mamou existuje nejaká podobnosť. Aké pocity to vo vás vyvoláva? A ako sa s nimi vyrovnáte?
Čo ste si odniesli z vášho vzťahu s vašou matkou? A akou osobou v partnerskom vzťahu ste po týchto skúsenostiach?
Všetky tieto otázky musia byť zodpovedané. Ak potrebujete pomoc, odporučila by som viac terapeuta, ako tajné kódy vašej sestry.
- - -
Otázka: Prosím, mohli by ste nejako ľuďom povedať, že nie každý má rád fotenie? Mám pár priateľov a zakaždým, keď robíme niečo spoločne, chcú robiť kolektívnu selfie.
Nepáčim sa sama seba (mám pár kíl navyše a problémy s pleťou – ale o tom sa nemusíme baviť) a skrátka nechcem byť na fotkách, nieto ešte dávať ich na sociálne siete. Oni ma však do toho stále tlačia a keď odmietnem, robia scény. Považujte to za moje oficiálne vyhlásenie.

Odpoveď: V poriadku, považujte to za vybavené, ale neurobím to bez toho, aby som vám dala malú radu (profesionálna deformácia).
Ak vaši priatelia robia veľkú vedu z toho, keď odmietnete, odporúčam vám, aby ste sa s nimi o tom porozprávali inokedy.
Ak nechcete, nemusíte im hovoriť podrobnosti o vašich pocitoch zo svojho výzoru. Môžete sa cez to dostať tak, že im poviete, že je vám to nepríjemné a budete rada, ak sa to už nebude diať.
Nikto by nemal odmietnuť takúto jednoduchú a zmysluplnú požiadavku od niekoho, koho považuje za priateľa.
Nuž a nebolo by vám príjemnejšie, keby ste sa jednoducho stali fotografom?
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.