Žijem v krajine, kde všetci vedia, že pitie je tu národný šport. Núkali ma už keď som mala zľahka nad desať, veď aspoň na jazyk si daj, keď si všetci pripíjajú!
Potom prišli tínedžerské roky a väčšina spolužiakov sa rozhodla do toho vhupnúť po hlave. Vysedávanie v parku a kolujúca fľaša vína, buďme cool, už predsa dospievame.

V osemnástke som zase mala veľkú partiu kamarátov, s ktorou sa každý piatok chodilo von.
Posedenia, večierky na dome, prechádzky, výlety, záhradné párty a popritom rozvíjajúci sa vkus v kvalitnom alkohole, už nielen také hocijaké patoky.
Stihla som vidieť naozaj všeličo, ľudí v rôznych štádiách pod vplyvom. Od nežne prítulnej uvoľnenosti cez bujarú zábavu až po absolútne dno, v ktorej človek neudrží vlastné výlučky.
Povedzme si na rovinu, spadnúť do toho sa dá pomerne ľahko – spoločnosť je nadmieru prajná.
No ak ide o mňa, neviem, kedy presne sa to stalo ani prečo.