Judit Bárdos: My herci sme alibisti, za postavy sa skrývame

Ste jednou z často obsadzovaných slovenských herečiek nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Teraz ste prijali rolu v komédii Chata na predaj (v kinách od 26.júla). Ako sa cítite v českom filmovom prostredí?

Cítim sa tam veľmi dobre. Je to veľmi inteligentné a vtipné prostredie a mám pocit, že ma tam majú radi. Veľmi rada do Čiech chodím a na všetky nakrúcania mám len samé príjemné spomienky.

Chata na predaj je rodinná komédia, v ktorej sa prelínajú rôzne vzťahy. Ako sa vám hralo?

Hrám tam slovenskú priateľku, respektíve expriateľku syna hlavných postáv. Každý herec má sen hrať pestré roly a jasné, že som sa potešila, že môžem hrať v komédii.

Je fajn hrať v projektoch, ktoré si nie sú úplne podobné. Čo sa týka divadla, tak v komédiách som veľakrát hrala aj hrám, ale vo filme som v takomto žánri ešte nebola.

Judit Bárdos vo filmoch, seriáloch i v divadle (18 fotografií)

Ako to vyzerá na pľaci, keď sa nakrúca komédia? Naozaj je to také zábavné?

Pre mňa bolo najvtipnejšie, keď som čítala scenár, lebo vtedy sa s textom človek zoznamuje a prvýkrát vníma vtipné dialógy.

Potom keď to stále opakuje pred kamerou, tak už mu to zrazu až také vtipné nepríde, ale humor tomu dodajú samotní herci okolo. Ja som sa na tom veľakrát bavila.

Ale či ten humor, ktorý sme v tom my videli, prejde aj cez plátno, je vždy veľký otáznik. Ja verím, že prejde, lebo je to veľmi úprimný príbeh, ktorý je inšpirovaný rodinou samotného režiséra. Ide z toho úprimnosť a v tom spočíva sila tohto filmu.

Je pre film či seriál prínosom, keď si môžete so svojimi kolegami vytvoriť bližší, osobnejší vzťah?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego Čítajte 

Ja s tým mám zatiaľ dobré skúsenosti. Nie vždy to samozrejme ide. Ak je to veľká produkcia s davovými scénami, nie je možné, aby sa všetci medzi sebou poznali, ale pri takomto type filmu je to veľmi prínosné.

Aj po natáčaní sa stále môžeme rozprávať o situáciách z toho dňa, čo nám šlo, čo nám šlo menej a môžeme to medzi sebou prekonzultovať.

V Čechách máte veľa hereckých príležitostí. Viete si predstaviť žiť tam? Nejeden umelec zo Slovenska takto u našich susedov zakotvil.

Momentálne sa mi niečo rozbehlo v Maďarsku, už je to druhá vec, takže teraz sa úplne do Prahy nechystám. A nie je to taká vzdialenosť, hoci je to iná krajina a sú tu hranice.

Keď si vezmeme napríklad hercov v Amerike a aké vzdialenosti musia cestovať po krajine, toto je naozaj nič. Navyše od júna bývam v Győri, čo je kompromis medzi Slovenskom a Maďarskom.

Veľa hrám v Komárne, nakrúcam v Maďarsku a hrávam aj v Bratislave, takže je to pre mňa taká zvláštna príjemná zmena.

Dá sa povedať, že som zmenila základňu, kam sa vraciam. Ale herec na voľnej nohe je stále na cestách a musí počítať s kočovným životom.

Usadili ste sa v Maďarsku, lebo tam máte rozbehnuté projekty?

Ani neviem, či usadila. Je to ako keby kompromis. Podnájom, v ktorom som bola, sa skončil a musela som nájsť niečo nové. V Bratislave som bola už od strednej školy a prišlo mi, že Győr je pekné mesto, je blízko a bola by to zmena. Sama sa tam ešte musím zabývať, cez prázdniny tam tiež veľmi nebudem, takže aké je bývať tam, zistím až na jeseň.

Nechceli ste využiť aspekt, že práve v Bratislave ste najznámejšia a mohlo by prísť viac ponúk odtiaľto?

Nemám pocit, že by som v Bratislave mala tak veľa príležitostí. Čo sa týka filmov, keď sa točí niečo slovenské, málokedy sa to točí práve v Bratislave a vždy musí človek cestovať na dané lokality. No nestratila som kontakt s Bratislavou, Győr je vlastne takmer za rohom.

Judit Bárdos vo filme Chata na predaj (zdroj: archív)

Postavy, ktoré ste mali možnosť hrať či už v divadle, vo filmoch alebo v seriáloch, boli naozaj rôznorodé. Ste hrdá na to, že vlastne vás nikto nemôže zaškatuľkovať do jedného typu rolí?

Samozrejme, že sa mi to páči, ale nemám pocit, že my mladé herečky by sme boli nejako zaškatuľkované, skôr sa tomu snažíme vyhnúť. Možno je to modernejšou dobou, dnešné herečky a herci sa nesprávajú v súkromnom živote ako herci.

Nesnažíme sa spôsobiť tak, mať výrazný štýl a byť neustále stredobodom pozornosti, a preto si myslím, že režiséri v nás môžu vidieť rôzne polohy, nielen tú jednu, ktorú chceme my prezentovať.

Každý herec by mal vedieť zahrať všetko a keď dostávame rôznorodé úlohy, je to pre nás len dobré. Nikdy som nemala pocit, že sa nudím a že robím niečo, čo už bolo. To považujem za veľké šťastie a dúfam, že nikdy nebudem zaškatuľkovaná herečka.

Je nejaký žáner, prípadne typ postavy, na ktorý by ste nikdy nekývli?