Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Mám pocit, že vždy som tá, ktorá sa ozýva priateľom a vymýšľa plány a táto jednostrannosť je vyčerpávajúca. Som nezadaná štyridsiatnička bez detí, takže moji priatelia predstavujú môj spoločenský život.
Ale ak by som svoje plány s nimi nerealizovala, moje večery/víkendy by boli bez ľudskej spoločnosti. (Čo si cením je, že niekoľkí vyjadrili potešenie, že sa tak snažím). Máte nejaké tipy, ako sa s týmto vyrovnať bez toho, aby som si hľadala novú skupinu priateľov?
Vzťahová poradňa: Ako mám povedať mladej žene, že si škodí sladkosťami? Čítajte Odpoveď: To záleží na viacerých veciach. Naozaj potrebujete nových priateľov alebo sa dokážete zmieriť so situáciou a platiť za to určitú cenu? Pozrite, chápem vás.
Myslím si, že v dnešnej ére vyhovárania sa, zmiznutia zo života bez jediného slova a predstierania spoločenského života na sociálnych sieťach je nedostatok snahy a reciprocity rastúci problém.
No v živote vždy boli tí viac a menej iniciatívni a niektorí ľudia s rovnakým problémom, ako máte vy, sa rozhodli, že ak to majú byť oni, kto bude vymýšľať spoločné plány, tak to tak bude, pretože ich priatelia za to stoja.
Ak toto nie je váš prípad, tak to najmenej, čo môžete urobiť, je dať svojim priateľom jasne najavo, že táto nerovnováha u vás nefunguje a nechať im čas, aby to zmenili. Je v poriadku dať im vedieť, že už je to na vás priveľa a tak ako oni oceňujú vašu snahu, vy by ste ocenili aj tú ich. Nie je to priateľskejší prístup než odkopnúť ich bez toho, aby ste im dali šancu vám vašu snahu oplatiť?
- - -
Otázka: Môj manžel trvá na tom, aby sme každé leto putovali osem hodín za jeho rodičmi. Oni sa za nami nikdy takto nevybrali, hoci fyzicky by to zvládli a sú finančne zabezpečení.
Nemajú problém s tým, keď ich navštívime, ale počas zvyšku roka nevynakladajú príliš veľa snahy na to, aby sme komunikovali.
Keďže sa cítim rozhorčene zakaždým, keď túto cestu podnikáme, vidím to tak, že by si potrebovali vytvoriť záväzok, aby do nášho vzťahu vkladali trochu viac než len to, že nás každý rok pohostia.
Vzťahová poradňa: Vydatá kamarátka chodí za mužmi, mám ju kryť? Čítajte Odpoveď: Ale veď "len to, že vás pohostia" je tiež snaha. A byť fyzicky a finančne schopný ešte cestovanie nemusí uľahčovať.
Čo sa týka komunikácie: každý má svoje vlastné limity a ak v rámci vášho vzťahu práve tieto limity nefungujú, mali by ste sa ozvať.
Od mnohých ľudí počúvam o tom, ako cítia, že do vzťahov vkladajú viac energie v porovnaní s druhými, a to najmä čo sa týka návštev a komunikácie (pozrite si napríklad príbeh vyššie).
No stoja tí druhí ľudia v iných oblastiach za to? V tomto prípade ide o rodinu, sú starší a vychovali vášho manžela (ktorý, mimochodom, chce tú cestu uskutočniť, čo je tiež podstatné), takže ten faktor, že ide "o súčasť dohody", je oveľa väčší. Je teda 16 hodín počúvania podcastov a jedenia snackov na benzínkach taká veľká obeta?
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
