Rozbité kolená, kradnuté moruše, prvé lásky. Aké boli vaše mladé letá?

Často sa v snoch vraciam na rovnaké miesta. Už sú to roky rokúce, ale ja stále občas v spánku blúdim v bývalom byte mojich starých rodičov.

Raz som v tej či onej izbe, kde sa dejú rozličné príbehy, možno aj zo súčasnosti, ale je to presne tu, v ich veľkom trojizbovom byte s balkónom nasmerovaným rovno na železničné koľaje.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Sme generácia rodičov, ktorá sa na svoje deti díva najmä v mobile Čítajte 

Mám vo zvyku sa takto vracať ešte aj na moju základnú školu.

Scenár je rovnako nevyspytateľný, ale budova ostáva vždy rovnaká, premávam sa chodbami, kráčam po schodoch, rozhliadam sa po triedach, v ktorých som opäť niekým, kto tam patrí.

Nedokážem si vysvetliť, čo ma tam stále ťahá a čo mi chcú moje sny ukázať. Že to boli kľúčové miesta môjho dospievania a detstva?

Začali sa prázdniny a vtedy si nejeden človek povie, že by sa chcel do tých čias vrátiť. Ja si po nociach robím prázdniny celkom často.

Spomienkový optimizmus mi zrejme našepkáva, že to bolo vtedy úžasné.