V kuchyni alebo v kúpeľni: Využite silu byliniek naplno

Sila prírody sa odráža v jej plodoch a ľudia ju využívajú tisícročia aj prostredníctvom bylín.

Využívajú sa aj dnes, v tradičnej medicíne, ale aj v tej alternatívnej. Mnohé byliny sú ľahko dostupné a majú rôznorodé účinky na zdravie, len treba vedieť, ako z nich vyťažiť čo najviac.

Ak si ich pestujete sami doma, musíte vedieť, kedy je správny čas na siatie, aké stanovište je pre jednotlivé druhy vhodné a ktoré bylinky sa u nás voľne v prírode vyskytujú najčastejšie. V tom všetkom vám trochu pomôžeme.

Čas na zber

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Šesť typov byliniek, ktoré si ľahko vypestujete aj doma Čítajte 

Keď sa po bylinkové zdravie vyberiete do prírody, zbierajte len to, čo poznáte. Pri zbere platí striedmosť.

Z nájdených bylín si preto odtrhnite len toľko, koľko potrebujete. Bylinky je najlepšie spracovávať bez nadbytočného premývania, preto si starostlivo vyberajte aj lokalitu a vyhýbajte sa prašným cestám.

Ideálnym časom na zber je predpoludnie, vďaka poludňajšiemu slnku a teplu majú zas vyšší obsah éterických olejov. Priveľa tepla však spôsobuje ich odparovanie.

Zbieranie je vhodné za suchého počasia i po daždi, ale počas neho sú mokré a mohli by podľahnúť plesniam. Záleží aj na veku rastlinky. Čím je mladšia, tým lepšie. Na zber používajte aj správne náradie.

Vhodné sú keramické nože či nožnice, kovové by sa používať nemali. Domov si pozbierané rastlinky odnášajte v plátennom vrecúšku alebo košíku.

Nechtík lekársky (zdroj: Flickr.com)

Čo zbierať?

Korene

Zbierajte ich skoro na jar alebo neskoro na jeseň zavčas rána alebo tesne pred zotmením.

Za zber stoja korene čakanky obyčajnej, ibišu lekárskeho, kostihoja lekárskeho, púpavy lekárskej, lopúcha väčšieho či pŕhľavy dvojdomej.

Kvety

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Iveta Henzélyová: Slovenky sa znovu učia rozumieť liečivým rastlinám Čítajte 

Zbierajú sa úplne vyvinuté, bez zvädnutých častí. Pri menších kvetoch ako sú fialky alebo sedmokrásky možno zbierať celé kvety, pri väčších ako ruža stačí pozbierať okvetné lístky.

Za slnečného počasia obsahujú najviac vonných silíc, tento čas je preto najvhodnejší na zber.

Silice sa zídu, ak z kvetov plánujete pripraviť tinktúru alebo éterický olej, ale aj čaj.

Správny bylinkár by nemal odignorovať kvety bazy čiernej, ďateliny lúčnej, levandule úzkolistej, nechtíka lekárskeho či rumančeka kamilkového.

Listy, vňať, byľ, stonky

Najlepšie je zbierať mladé, čerstvé časti bez príznakov ochorenia alebo starnutia.

Listy a vňať sa zbierajú zvyčajne ešte predtým ako rastlina vykvitne. Na rovnakom princípe funguje aj zber byliniek, ktoré pestujete v záhrade alebo na balkóne.

Vňať však zbierajte tak, aby na rastline ostala aspoň tretina zelene, obtrhaním všetkých lístkov či stoniek riskujete jej zánik.

Užitočnú zeleň poskytne vňať z alchemilky žltozelenej, listy z brezy previsnutej, kvitnúca vňať materinej dúšky, vňať z mäty priepornej, repíka lekárskeho alebo listy zo šalvie lekárskej.

Plody

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rakytník: Najprv liečil kone, teraz ľudí Čítajte 

Aj v tomto prípade zbierame zdravé, nenapadnuté plody tesne pred ich plnou zrelosťou.

Úžitok budete mať doma z plodov borievky obyčajnej, fenikla obyčajného, šípky a v súčasnosti populárneho rakytníka rešetliakovitého.

Kôru

Kôru je najlepšie zbierať, keď nie je zaťažená kvetmi, listami a plodmi, teda skoro na jar alebo na jeseň, keď sú plody pozbierané a listy opadané.

Samozrejmosťou je, že drevo nesmie byť plesnivé ani práchnivé. Využíva sa najčastejšie na výluhy.

Vhodná je kôra z mladých kmeňov a vetiev s priemerom do približne 10 cm. Najpopulárnejšie sú kôry dubu letného a krušiny jelšovej.

Semená

Zberajú sa po dozretí. Zbierať môžete semená typických liečivých rastlín ako je pestrec mariánsky, ale aj záhradných byliniek ako cesnak kuchynský, ligurček či petržlen. Takto si môžete bylinky ďalej množiť aj u seba doma.

Ibiš lekársky (zdroj: Flickr.com)

Na správnom mieste

Každá bylinka má vo voľnej prírode svoje miesto. Rastie tam, kde jej to je príjemné.

Rast bylín a ich správny vývoj či plodnosť závisia od slnečných lúčov, vyhovujúcej pôdy a poveternostných podmienok. Slnko obľubujú aromatické druhy bylín s veľkým množstvom éterických olejov, ktoré majú zároveň aj všestranné využitie v kuchyni.

Sú to byliny ako kôpor, šalvia, ďatelina, cesnak, fenikel, pamajorán, kapucínka, levanduľa.

V polotieni si najlepšie hovejú medovka, echinacea, alchemilka, mäta, pŕhľava. V prírode ich preto nájdete najmä na okraji lesov.

V domácom prostredí je najlepšie ich vysádzať pod stromy. V tieni sa najradšej skrývajú fialka vonná, pľúcnik, pupalka či valeriána.

Spôsoby využitia byliniek

Tinktúra

Je to jednoduchá metóda uchovávania bylín v alkohole, ktorá sa hodí do domácej lekárničky.

Alkohol je prirodzený konzervačný prostriedok, ktorý uchová čo najväčšie množstvo liečivých látok rastliny. Tinktúry sa vyrábajú z čerstvých alebo sušených kvetov, plodov, semien alebo koreňov.

Najvhodnejšie na tinktúru sú kvety kapucínky, nechtíka alebo echinacey, listy šalvie či medvedieho cesnaku alebo klinčeky.

Masť alebo krém

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Keď pleť potrebuje pomoc, poproste o ňu prírodu Čítajte 

Príprava bylinkovej masti môže byť o niečo náročnejšia, no prácu si môžete uľahčiť aj tým, ak si do kúpenej maste bez vône vmiešate listy, vňate, sušené či čerstvé byliny, kvety alebo aj rozdrvené plody či korene obľúbených rastlín.

Bylinné masti na hojenie rán používali naši predkovia. Aj dnes tak robíme pri ekzémoch, psoriáze, liečbe jaziev, akné či strií.

Účinnú masť si možno vyrobiť z rumančeka, konope, kvetov boráka lekárskeho, levandule alebo kostihoja lekárskeho.

Čaj

Ide o najbežnejší spôsob využitie bylín. Dôvodom je jednoduchá príprava a možnosť nakombinovať si sušené bylinky podľa chuti.

Na prípravu čaju možno použiť aj čerstvé bylinky. Pite ho vždy čerstvý a bylinkové čaje striedajte.

Nie je vhodné piť jeden druh čaju viac ako tri týždne bez prestávky. Vychladnutým čajom možno ozvláštniť aj smoothie.

Macerát

Na macerát použite sušené alebo čerstvé bylinky či plody. Zalejte ich studenou vodou v pomere 1:2 (1 diel bylín a 2 diely vody).

Macerujte minimálne osem hodín, preceďte a nápoj zahrejte na želanú teplotu. Na maceráciu sú vhodné najmä rastliny, ktoré obsahujú sliz.

Ten by sa zaliatím horúcou vodou stratil. Chuť takéhoto nápoja je úplne iná ako chuť bežného horúceho čaju.

Bylinkový sirup

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Osviežujúca baza Čítajte 

Pripraviť ho možno varením aj bez varenia.

Je nenáročný na prípravu, vhodný pri liečbe aj ako sladidlo do koláčov, studených nápojov či čajov.

Dôležité je, aby kvety, z ktorých sirup pripravujeme, obsahovali čo najviac peľu.

Bylinkový olej

Ak radi varíte, bežné recepty si môžete ozvláštniť ochuteným olejom. Bylinkový olej bude originálnou zálievkou šalátov a príloh a uchová všetky živiny obsiahnuté v čerstvých či sušených bylinkách.

Vyskúšajte bazalkový, oreganový alebo čili olej. Olej z byliniek možno využiť aj v kozmetike. Kvalitný olej sa postará o pokožku aj o pohodu mysle.

Možno ho využívať v kúpeľoch alebo na potieranie pri liečbe pleti. Vyskúšajte oleje s fialkou, jazmínom, rozmarínom či škoricou.

Bylinkový ocot

Tak ako olej aj ocot hneď inak chutí, ak doň pridáte silu byliniek.

Získate tak zdravú, chutnú a jedinečnú ingredienciu v kuchyni. Využijete ho pridávaním do marinád, šalátov aj omáčok.

Pesto

Pesto nie je chutné len z bazalky. Váš jedálny lístok osvieži aj šalvia, medvedí cesnak, púpava či žihľava.

Poslúžia pri pečení slaných koláčov, varení omáčok alebo len tak na hrianke. Dobre uskladnené pesto vydrží v komore aj rok.