Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Moja vydatá najlepšia priateľka odo mňa začala požadovať, aby som ju kryla pri nie celkom vhodnom správaní. Chodí von s ešte jednou kamarátkou, pijú spolu a stretávajú sa s mužmi.
Hovorí mi, že sa potrebuje viac zabaviť, že sa vydala príliš mladá, hoci vraj netúži po skutočnom romániku. Myslím si však, že sa k tomu blíži. Keďže dobre poznám jej manžela (a on nemá rád tú kamarátku, s ktorou chodí von), vykladá mu, že je vonku práve so mnou.
Niežeby mi volal, aby si overil, či je to tak a nemusím mu teda priamo klamať, no nie som s tým v pohode. Mala by som to prosto nechať len tak?
Odpoveď: Nuž, určite by nebolo nič úžasné, keby vás napríklad nedobrovoľne zapísala ako spoludlžníčku jej hypotéky, takže máte rovnaké právo sa ohradiť aj voči tomuto. To aj napriek tomu, že ste vlastne nikdy nemuseli priamo klamať.
Je to vaša najlepšia priateľka, dlží vám to, že vás nebude využívať a vy jej dlžíte to, že sa ozvete, keď sa pre jej správanie budete cítiť nepohodlne.
Čo takto povedať - Počuj, keď svojmu manželovi hovoríš, že si vonku so mnou, stavia ma to do pozície uprostred vášho vzťahu, v ktorej nechcem byť. Mrzí ma to, no necítim sa tak komfortne a chcela som byť k tebe úprimná, aby to nenarušilo naše priateľstvo.
- - -

Otázka: Moji rodičia sa po extrémne nešťastných spoločných rokoch rozvádzajú. Ja a moji súrodenci si hovoríme, že konečne. Obaja čoskoro pôjdu do dôchodku a konečne budú môcť žiť taký život, aký chcú.
Moja žena to však vidí ako obrovskú tragédiu a rozčuľuje sa, čo povieme nášmu dieťaťu (batoľaťu), ktoré pravdepodobne ani nerozumie, že boli vlastne zobratí. Myslí si, že by som sa tým mal viac zaoberať a dokonca odporučila terapiu.
Chce, aby sme to ja a moji súrodenci dali celé znovu dokopy. Úprimne povedané, nikdy som s ničím nebol viac v pohode. Ako ju donútim vidieť rozvod ako pozitívnu vec?
Odpoveď: Zapísať sa na terapiu, aby ste povedali svojej žene, že ju nepotrebujete. To sa mi páči! Najprv tá vec s dieťaťom. Súhlasím s tým, že nepotrebujete iniciovať rozhovor, kým sa nevyskytnú významné zmeny, alebo nepríde s otázkami, ako napríklad kto kde býva a prečo.
Priamočiaro a s láskou je to najlepšie: "Babka a dedko už nežijú spoločne, ale stále sme rodina a vždy budeme. Veľmi ťa ľúbia!"
Teraz k vašim ťažkostiam s manželkou. Myslím si, že bojuje s ich rozhodnutím po svojom - možno vždy dúfala, že budú šťastní spolu alebo teraz len očakáva logistickú a medziľudskú nočnú moru, ako napríklad kto bude sedieť vedľa koho na rodinných oslavách.
Možno len od vás potrebuje potvrdenie, že hoci je to pozitívna vec, stále je to zmena, pri ktorej môže cítiť, že ide o niečo veľké. Takže namiesto toho, aby ste sa sústredili na váš nedostatok úzkosti z tejto zmeny, sústreďte sa na to, prečo ju to tak veľmi rozrušuje a ako jej môžete pomôcť. Bez toho, aby ste si museli vytvárať vlastné obavy.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.