Moja obľúbená kategória je „žena s vŕtačkou“. Najlepšie hore bez, celá lesklá, akože od potu alebo od oleja. Trochu špinavá. Na tých správnych miestach, pravdaže.
S pootvorenými ústami, sústredeným výrazom a s prilbou na hlave. Oranžovou, aby bolo jasné, že v pracovnom nasadení nijako neohrozí brvno padajúce zo stavby jej bezpečnosť.

Pýtam sa seba samej stále znova a znova: Naozaj nie je tým železiarstvam a stavebninám trápne dokola vyberať na reklamu svojich prevádzok polonahé dievčatá?
Vzhľadom na to, koľko podlahových krytín, náterov, lakov, spojových materiálov a kadečoho iného sa snaží upútať potenciálnych zákazníkov vďaka ženám v podprsenkách alebo aj bez nich, a vzhľadom na zábery dievčat, ktoré majú na sebe len pásy s náradím, je odpoveď zjavná. Nie, trápne im to nie je.
A keby len im. Čo taká polícia Slovenskej republiky?