Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Už rok chcem opustiť svojho snúbenca. Minimálne raz za mesiac niečo nafúkne, alebo otočí proti mne. Aj moja dcéra vraví, že je strašne kontrolujúci a že o mne hovoril nepekne, kým som bola v nemocnici.
Keď som sa vrátila, urobil mi scénu a niekam odišiel na celú noc. Bohužiaľ sa vrátil. Je veľký manipulátor a drží ma v šachu.
Ako si mám zbaliť svoje veci a odísť od neho bez toho, aby to bol strašný boj a možno aj nebezpečná situácia?

Odpoveď: Nie ste v pasci, aj keď som si istá, že sa tak cítite. V skutočnosti je veľa ľudí, ktorí vám chcú pomôcť.
Prosím, zmobilizujte svoju záchrannú sieť. Hneď teraz.
Tá zahŕňa potenciálnu právnu pomoc, emocionálnu podporu a logistické zdroje: Môžete začať napríklad na čísle linky pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212).
Možno budete musieť použiť aj zákonné prostriedky na to, aby ste sa dostali z jeho dosahu. V každom prípade musíte každý deň urobiť malé kroky, ktorými si pripravíte cestu.
S tým súvisia aj jasné priority, čo ste ochotná obetovať pre to, aby ste sa oslobodili (asi nebudete môcť so sebou zobrať všetky veci). Najmä však potrebujete pomoc druhých. Vykročte z bludného kruhu a začnite uskutočňovať svoj plán.
- - -

Otázka: Ako môžem pomôcť manželke priznať si, že má úzkostnú poruchu? Moja žena už dlhý čas nevyzerá šťastne. Je veľmi nespokojná v práci a trápi sa vecami, ktoré sa pravdepodobne nestanú.
Zle spáva a vždy je na niečo nahnevaná. Začíname uvažovať aj o deťoch, ale neviem si predstaviť, že by ich teraz bola schopná vychovávať.
Navyše nevie, ako o tom narovinu hovoriť bez toho, aby sa rozrušila.
Odpoveď: Rozruší sa bez ohľadu na to, ako to spravíte, pretože sa skrátka ľahko rozruší. Čo je aj podstata vášho problému.
Ale čím viac sa vám podarí vyzdvihnúť to, že jej chcete dopomôcť k lepšiemu životu, nad to, že chcete meniť ju a jej životný štandard, tým lepšie výsledky môžete dosiahnuť.
A ak sa naozaj nahnevá, bude to preto, že úzkosť má nad ňou moc. Možno je však príčina fyziologická a bolo by užitočné začať celkovou prehliadkou. No najúčinnejším riešením pravdepodobne bude terapia.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.