SME

Chcela písať o tom, ako zomierajú vojaci, prezliekla sa za jedného z nich

Lawrenceová bola priekopníčkou žurnalistiky.

(Zdroj: Wikipedia commons)

„Uvidíme, čo dokáže obyčajné anglické dievča bez dokladov a peňazí,“ povedala Dorothy Lawrenceová, keď sa rozhodla uskutočniť svoj plán.

Výrazné ženské krivky vyrovnala korzetom s vlnenými vypchávkami, dlhé hnedé vlasy si ostrihala nakrátko a pleť potrela agresívnym dezinfekčným prostriedkom tak, aby vyzerala ako s vyrážkami po holení.

Obliekla si požičanú uniformu a poprosila dvoch vojakov, ktorých vo svojej knihe neskôr nazvala khaki spojencami, aby ju naučili chodiť ako muž. V jej nových dokladoch stálo, že sa volá Denis Smith a patrí k prvému leicestershireskému regimentu. Takto vyzbrojená sa vybrala tam, kam nikto nechcel ísť. Do prvej línie bojov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znásilnená sirota, ktorá chcela písať

Prečítajte si tiež: Z nemocníc vyhnala potkany, otvorila v nich okná a vyprala bielizeň Čítajte 

Písal sa rok 1915, ľudstvo sa zmietalo v prvej svetovej vojne a Dorothy Lawrenceová sa odvážila ísť na front ako vojnová korešpondentka.

Narodila sa v roku 1896 v Hendone, ktorý je dnes súčasťou Londýna. S najväčšou pravdepodobnosťou bola nemanželským dieťaťom a bola prijatá ako sirota anglikánskou cirkvou.

Tu ako mladé dievča zažila znásilnenie mužom, ktorého neskôr opísala ako „rešpektovaného člena cirkevného zboru“. Trauma ju sprevádzala po celý život.

V roku 1914 pôsobila ako nádejná novinárka, ktorá v časopise The Times vydala viacero úspešných článkov. Prostredie, v ktorom sa pohybovala, bolo takmer výhradne mužské, ženy o volebné právo ešte len bojovali a Dorothy nepochádzala z vplyvnej rodiny, ktorá by sa vedela postaviť za jej záujmy. Keď teda vyhlásila, že by chcela ísť do vojny a sledovať dianie na fronte ako reportérka, dočkala sa len urážok a výsmechu.

SkryťVypnúť reklamu

Spočiatku sa pokúšala dostať na front ako dobrovoľníčka, no jej žiadosť zamietli. Rozhodla sa teda nečakať a na vlastnú päsť vybavená bicyklom, jednou hnedou taškou a slabou francúzštinou nasadla na trajekt a vydala sa na vojnou zmietaný kontinent.

Ako sa z Dorothy stal Denis

Dorazila do francúzskeho mesta Albert, no jej plán pridať sa k bojovým jednotkám narazil na problémy. Keď ju neprijali medzi zdravotné sestry, skrátka nasadla na bicykel a išla čo najbližšie k bojom.

Pri tomto pokuse ju zadržala polícia a Dorothy nadobudla presvedčenie, že jedinou možnosťou, ako dosiahnuť svoj cieľ, je preobliecť sa za muža.

Náhoda chcela, aby spoznala inžiniera Tommyho Duma, ktorý patril k ženijným jednotkám, v tom čase nazývaných sapéry. Tomu sa odvaha dievčaťa zapáčila a pomohol jej. V prestrojení sa teda zapojila do prác na hĺbení a príprave zákopov a po večeroch pripravovala reportáž.

SkryťVypnúť reklamu

"Uniforma sapéra dala Dorothy určitú voľnosť, aby sa mohla pohybovať po fronte – ​​raziči tunelov mali akési právo túlať sa. Nepodliehali rovnakým vojenským predpisom ako vojaci pechoty a často prichádzali a odchádzali bez toho, aby bol veliteľ pešieho pluku informovaný,“ vysvetľuje pre Daily Mail výhodu Dorothynho prestrojenia Rebecca Nashová, kurátorka Royal Engineers Museum.

Fyzicky náročná práca, nedostatok jedla a kontaminovaná voda napokon viedli k tomu, že Dorothy ochorela. Prijatie do vojenského lazaretu by viedlo k odhaleniu jej identity a následkom nielen pre ňu, ale aj pre jej spojencov. Dôvodne sa obávala, že po odhalení bude obvinená zo špionáže, a preto sa radšej dobrovoľne priznala.

Vieme, že nie ste špiónka

Prečítajte si tiež: Josephine Bakerová: Z exotickej tanečnice sa stala špiónka a nesmrteľná hviezda Čítajte 

Spočiatku sa podozreniu, že je špiónka, nevyhla, no napriek tomu s ňou vojenské úrady zaobchádzali v rukavičkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čokoľvek urobila, je to dáma," poznamenal jeden z dôstojníkov, keď uvažovali nad tým, kam nezvyčajného väzňa umiestnia. Napokon sa rozhodli, že až do vyšetrenia prípadu bude „uväznená“ v kláštore.

Viac ako 25 dôstojníkov bolo poverených zistiť, ako sa jej podarilo preniknúť do armády. Napokon, pre armádu to znamenalo bezpečnostné riziko. Keď to dokázalo obyčajné dievča, dokáže to ktokoľvek. „Vieme, že nie ste špión. Snažíme sa zistiť, čo ste,“ opísala reakciu vojakov vo svojej knihe Sapérka Dorothy Lawrenceová, jediná anglická vojačka.

Dorothy napokon prepustili a transportovali do Anglicka. Musela však odovzdať všetky rukopisy, poznámky a náčrty reportáže a prisahať, že o svojom „výlete“ nebude písať do žiadnych novín.

Smutný koniec veľkého talentu

Prečítajte si tiež: Na medicínu ju prijali zo žartu a liečiť mala len prostitútky, ona založila vlastnú nemocnicu Čítajte 

Knihu, v ktorej opisovala svoju cestu na front a skúsenosti z vojny vydala až v roku 1919.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dobrodružný a investigatívny príbeh síce v čase vydania dobre prijali v Británii, Austrálii aj v Amerike, no vo svete, ktorý sa spamätával z vojny, jeho význam zanikol.

Až do roku 1925 bývala v rôznych podnájmoch, snažila sa pretĺkať rozličnými prácami, no jej správanie začalo byť nepredvídateľné. Dorothy žila sama, nemala rodinu, ktorá by sa o ňu postarala ani dostatok prostriedkov.

Jej duševné zdravie poznamenávali rôzne traumy z minulosti a prejavy neliečenej maniodepresie. Prijali ju preto do nemocnice pre duševne chorých.

Hoci sa v nemocnici pokúšala hovoriť o znásilnení, ako o kľúčovej udalosti svojho života, nestretla sa s adekvátnym pochopením a ani liečbou. Lekári na jej tvrdenie nazerali ako na výmysel, ktorý spolu s dobrodružnou povahou zapadal do ich obrazu manickej pacientky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nemocnici strávila takmer štyridsať rokov, až kým v roku 1964 nezomrela a nebola pochovaná do hrobu pre sociálne prípady. Jej život je skvelým príbehom a zaujímavou kapitolou v ženskej žurnalistike. Zároveň však aj príkladom toho, ako nedôvera v ženské schopnosti a práva zničili život talentovanej ženy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  1. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  2. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  4. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  5. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  8. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 809
  2. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 648
  3. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 136
  4. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 6 076
  5. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 131
  6. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 3 897
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 726
  8. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 2 115
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  2. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  3. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  4. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  5. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  6. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  7. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  8. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  1. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 13 072
  2. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 13 028
  3. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 912
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 4 879
  5. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 4 372
  6. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 4 110
  7. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 3 952
  8. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 3 703
  1. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  2. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  3. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  4. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  5. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  6. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  7. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  8. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
SkryťZatvoriť reklamu