Výlet v hlavnom meste našich najbližších susedov sa možno na prvý pohľad nejaví ako cestovateľská výzva. Prekrásna stovežatá Praha však ponúka oveľa viac, ako len Karlov most a orloj na Staromestskom námestí.
Čo tak absolvovať tematický výlet, ktorý vás presunie do nostalgických čias Prvej republiky?
Pražský hrad
Niekdajšie sídlo českých panovníkov a od roku 1918 sídlo prezidenta je najnavštevovanejšou pamiatkou Česka. Jeho postupnými prístavbami a úpravami vznikol jeden z najväčších hradných komplexov na svete.
Tip na víkendový výlet: Nechajte sa zlákať Brnom Čítajte V jeho areáli môžete navštíviť jeho hlavné atrakcie, ako Starý kráľovský palác, expozíciu Príbeh Pražského hradu, Baziliku svatäho Jiří, Ústav šľachtičien či Zlatú uličku.
Dominantnou areálu je katedrála sv. Víta, ktorá je tiež miestom odpočinku mnohých českých kráľov a sú tu uložené aj korunovačné klenoty.
Na Hrade však môžete obdivovať aj ďalšie zaujímavé novodobé architektonické projekty, ktoré väčšina návštevníkov prehliada. Hrad sa stal po vyhlásení Československej republiky v roku 1918 sídlom prvého prezidenta T.G. Masaryka.
Ten v roku 1920 vymenoval za architekta Pražského hradu Jože Plečnika, pôvodom zo Slovinska, ktorý mal za úlohu Hrad prestavať na centrum mladej republiky a sprístupniť ho verejnosti.
Plečník na Hrade zrekonštruoval tri zo štyroch nádvorí, navrhol a realizoval úpravy záhrad a taktiež vstupnú stĺpovú sieň vedúcu k Španielskej sále pri Matyášovej bráne.
V priestore III. nádvoria navrhol jeho novú dlažbu a vedľa katedrály sv. Víta umiestnil 18 metrov vysoký obelisk.
Plečnikov obelisk na Hrade (zdroj: Maroš Puček)Pri úpravách hradných interiérov zrekonštruoval aj prezidentský byt v Novom paláci.
Plečnikovým dielom sú aj práporové stožiare pred Matyášovou aj východnou bránou, stĺpová sieň Bellevue pod Ústavom šľachtičien, či schodisko do záhrady Na Bašte na IV. nádvorí. S jeho dielom sa môžete stretnúť aj mimo Hradu a to napríklad na námestí Jiřího z Poděbrad, kde podľa jeho projektu postavili Kostol Nejsvětějšího Srdce Páně.
Hrad a schody na VI. nádvorii (zdroj: Maroš Puček)Kramářova vila
Návštevníci Prahy majú tento rok opäť možnosť nahliadnuť do objektu, kde sa stretávajú významné osobnosti českej i svetovej politiky. Je ním vila prvého československého predsedu vlády Karla Kramáře. V budove s rozlohou 700 m2 sa nachádza viacero spální a pracovní, niekoľko jedální, salónov, hál, hosťovských izieb aj biliardová miestnosť.
Cestovanie po Morave: Baťov Zlín, kŕmenie rají a zdravá voda Čítajte Osobitnú pozornosť venovali majitelia vnútornej výzdobe. Za dohľadu Kramářovej manželky Nadeždy tu vznikali ojedinelé interiéry.
Jej ruský pôvod a estetické cítenie, vtlačili vile neopakovateľný ráz a obsahuje ruské, či skôr byzantské dekoračné motívy.
V roku 1938, po smrti bezdetných manželov, vilu prenajali Národnej galérii, následne prevzalo nehnuteľnosť Národné múzeum a v roku 1952 sa budova dostala do správy Úradu vlády. Po stavebných úpravách bola určená k reprezentácii a ubytovaniu štátnych návštev.
Býval v nej napríklad aj Brežnev, či Gagarin. Od roku 1998 slúži ako rezidencia predsedu vlády Českej republiky. Vila je sprístupnená do októbra každú sobotu v čase od 9.00 do 16.00 hodiny s výnimkou 7. júla a 27. októbra.
Kramářova vila (zdroj: Pavol Urbánek)Pražské kaviarne
Pri prechádzke Prahou si doprajte aj dobrú šálku kávy. Nie však hocikde. Zájdite si do niektorej z tých slávnych a historických, kde sa svojho času schádzali elity kultúrneho a spoločenského života. Kaviarenský život v Prahe prekvital predovšetkým na prelome 19. a 20. storočia.
Metternich, Valdštejnovci či Schwarzenbergovci: Spoznajte život šľachticov v Čechách Čítajte Niektoré z vtedajších kaviarní sa dochovali dodnes a nestratili nič zo svojej neopakovateľnej atmosféry.
V slávnych kaviarňach Obecní dům, Slávia, Café Louvre, Grand Cafe Orient, či Savoy sa písali kultúrne i politické dejiny.
Symbolom kaviarenstva je známa kaviareň Slávia v paláci Lažanských. Otvorená bola v roku 1884 a často sem chodievali umelci z Národného divadla, ktorí to tam mali na skok.
K stálym hosťom tu patrili Vítězslav Nezval, bratia Čapkovcí, či Jan Zrzavý, neskôr aj Václav Havel. Je otvorená denne celý rok denne od 8mej rána a v podvečer tu hrá profesionálny klavirista.
Café Slávia (zdroj: Petr Zhoř/CzechTourism)Kaviareň Café Louvre na Národní tříde nesie meno po slávnej parížska galérii. Bola otvorená v roku 1902. Svoj stôl tu mal napríklad herec Eduard Vojan, spisovatelia Franz Werfel, Max Brod a Franz Kafka, Počas štúdii sem chodieval aj Albert Einstein.
Od roku 1925 bola kaviareň centrom novovzniknutého československého združenia spisovateľov – PEN klubu. Jeho prvým predsedom bol Karel Čapek a čestným hosťom prvého večera bol aj prezident Masaryk.
Slávna éra kaviarne skončila v roku 1948, s nástupom komunizmu.
(zdroj: Café Louvre )Znovu bola uvedená do prevádzky po rekonštrukcii v roku 1992. Súčasný interiér je trochu odlišný od pôvodného, ale výzdobu stropov a stien z 30. rokov 20. storočia tu stále môžete obdivovať. Kaviareň je aj v súčasnosti cieľom významných osobností, ktorí sa tu radi stretávajú na kávu, obed či večeru.
Krásnu kaviareň Grand Cafe Orient v štýle kubizmu nájdete na Celetní ulici. Od roku 1912 sídli v elegantnom dome U Černé Matky Boží.
Na kubizmus tu odkazuje takmer všetko – lampy, vešiaky, sedačky, či svietniky.
Nad kaviarňou môžete navštíviť aj stálu expozíciu kubistického múzea. Kaviareň ponúka vlastné zákusky, raňajky a menšie jedlá ako šaláty a palacinky. Sladkú špecialitou kaviarne je žĺtkový kubistický venček.
Grand Cafe Orient (zdroj: Pavel Hroch/CzechTourism)Jedna z najkrajších kaviarní v Prahe je kaviareň Obecní dům, na prízemí rovnomenného domu. Ak sa nenecháte odradiť turistickým charakterom miesta, bude vám odmenou nádherný secesný interiér.
Kaviareň bola postavená na začiatku 20. storočia a je jednou z najcennejších secesných pamiatok v Prahe. Na jej výzdobe sa podieľali vtedajší najznámejšie českí umelci a pohľad na jej interiér je pre každého návštevníka skutočným zážitkom.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
