Keď varí muž: Soľ je zväčšovacím sklom pre ostatné chute

Do varenia používam hrubozrnnú soľ, dá sa tak lepšie odhadnúť veľkosť štipky.

Viete, ako ma spoľahlivo urazíte? Ponúknete ma nedosoleným jedlom. Či už je pokrm jednoduchý alebo prešpekulovaný, obsahuje rafinované koreniny alebo necháva vyniknúť chuť základných surovín, vynechaním soli skrátka dávate najavo, že ja ani vaše varenie vám nestoja za to, aby ste jedlo pred podávaním ochutnali a prisolili.

Pre vnímanie chuti je soľ najdôležitejšou surovinou, ktorú môžete do jedla pridať. Na jazyku vnímame päť základných chutí (ak počítame aj relatívne nedávno objavenú umami), no soľ je z nich najdôležitejšia. Legendárna kulinárska autorita, kráľ z rozprávky Soľ nad zlato, sa o tom bolestivo presvedčil na vlastnom jazyku, keď z kráľovstva vyhnal dcéru Marušku a všetka soľ v kráľovstve sa rozmokla (či ju prikázal vysypať do rieky - zdroje sa v tomto rozchádzajú).

Článok pokračuje pod video reklamou

Kráľ sa nakoniec na vlastnej chybe poučil, my sme múdrejší aj vďaka výskumu vnímania sladkej a slanej chute na jazykoch myší. Vedci naznačujú, že niektoré z proteínov v chuťových pohárikoch sú citlivé na prítomnosť glukózy a sodíka zároveň, keďže organizmus potrebuje sodík na premenu glukózy na energiu.

Ľudovo povedané - jazyk sa teší, že cíti naraz cukor aj soľ, pretože jedno bez druhého nemôže telo spracovať. Preto nám jedlo chutí viac, keď je primerane osolené - sladké chutí sladšie, horké chutí menej horko.

Samozrejme, niektorí ľudia o sebe tvrdia, že "solia menej” alebo, naopak, “solia veľa”. Nedá sa však nesoliť vôbec, pretože potom by všetko chutilo ako nevýrazná kaša. Sodík v soli (či v ďalších dochucovadlách, najmä v glutamane sodnom) pomáha zvýrazneniu ostatných chutí a aróm. Nie nadarmo je východiskom pre viaceré vedecké výskumy potravinárskeho priemyslu otázka, ako možno v polotovaroch znížiť obsah zdraviu škodlivého sodíka bez toho, aby utrpela chuť.

V regáloch obchodov nájdeme rôzne druhy solí - od klasickej cez morskú až po modernú himalájsku, ktorú doružova sfarbila prítomnosť oxidu železitého. Himalájska soľ by mala byť zdravšia pre svoj obsah užitočných minerálov, no ich množstvo je celkom zanedbateľné. Museli by sme zjesť závratné množstvá tejto soli, aby sme z nej získali dostatok minerálov - lepšie bude, ak naša strava bude pestrá a bude obsahovať veľa zeleniny, obzvlášť listovej.

V slovenských podmienkach je najlepšie používať klasickú kuchynskú, dodatočné jódovanú soľ. Nahrádzame tým prirodzený prísun jódu napríklad z morských rýb či ich potravy (rias), ktorých v suchozemských podmienkach nejeme dostatok. Do varenia rád používam hrubozrnnú soľ, pretože s ňou sa lepšie odhaduje veľkosť štipky, množstvo, ktoré do jedla pridávate. Zabudnite na soľničky, lyžičky či hroty noža, soľ sa zásadne štipkuje.

Jemnejšia soľ je vhodná na solenie hotových jedál, pretože sa rozpustí rýchlejšie ako veľké kryštály. No a najväčšou hlúposťou sú mlynčeky na soľ, ktoré kryštály rozdrvia na ťažko kvantifikovateľný slaný prach, takže ani poriadne neviete, koľko soli pridávate. Jedlá by mali byť osolené celé rovnomerne, ale niekedy pravidlo porušte - napríklad steak či dokonca čokoládový bonbón môžete posypať lupienkovou soľou, ktorá na jazyku príjemne chrúme.

No a kedy soľ pridávať? Ani moji obľúbení britskí televízni šéfkuchári nedávajú jednoznačnú odpoveď. Gordon Ramsay tvrdí, že soliť treba každú jednu zložku, lebo každá potrebuje trochu chuti. Heston Blumenthal mu oponuje, hovorí, že hlavne omáčkové jedlá (guláše, perkelty, ragú, prívarky) solíme až nakoniec, aby sme ich počas prípravy nepresolili.

V každom prípade treba dať pozor, aby boli dosolené všetky časti jedla, aj príloha či šalát. A solíme podľa chuti - to znamená, že jedlo ochutnávame a dosáľame, až kým nám úplne nechutí. Len vtedy ma ním môžete ponúknuť s istotou, že sa neurazím.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  3. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  4. Dva rekordy na druhý pokus
  5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  3. Company´s autumn in the High Tatras
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. Dva rekordy na druhý pokus
  8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  10. Virtuálne sídlo v Bratislave
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 958
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 15 973
  3. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 995
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 11 485
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 763
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 460
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 615
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 484
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 914
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 6 129

Téma: Keď varí muž


Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Historik: V Bratislave môže byť ukrytý poklad, ktorý doteraz nikto neobjavil

Nevestinec na Obchodnej ulici bol mestský podnik.

Autorská strana Michaely Terenzani

Keď Slovák kandidoval v meste Brusel

Aj naši cudzinci sa po Henrym Acordovi zaujímajú o komunálne voľby.

Neprehliadnite tiež

Ako stromy ozdravujú telo a planétu

O 20. októbri sa hovorí aj ako o medzinárodnom dni stromov.