Tak si dnes niečo povedzme o strachu. Primárnom inštinkte, ktorý nás dokáže udržať na žive. Emócii a reakcii, ktorá dokáže človekom tak zamávať, až je schopný zabíjať, alebo mu prinajmenšom zatemniť myseľ.
Neklamme si totiž. Tak veľmi sa bojíme, že nám naše ženy prídu obťažovať či nebodaj znásilniť migranti, až sme akosi pozabudli na to, že to nie je črta tých neznámych „strašiakov“ zo zahraničia, ale črta, ktorú môže mať a má v sebe bársjaký chlap.
Aj ten z Hornej Marikovej, aj ten z Bratislavy a dokonca aj z Dunajskej Stredy.

Tí naši vychýrení obrancovia národa na čele s niektorými politikmi sa hotujú chrániť „naše ženy“, až sa z podvedomia derie neodbytná otázka – kto nás ochráni pred nimi?
Pred šovinistami s napumpovanými telami a prázdnymi hlavami, ktorí si privlastňujú slovenské devy ako svoj majetok nutne potrebný ochraňovať pred tými z vonka?
To, že vy, praví slovenskí bieli muži sa k nim už beztak správate ako drzé hovädá, ktoré bežne popiskujú na ulici na mladé dievčatá, dovoľujú si vo virtuálnom priestore za únosné medze, vykrikujú sexistické poznámky kade-tade a v tom horšom prípade prekračujú všetky hranice slušnosti až k fyzickému obťažovaniu, je zrejme v poriadku.