Indická aktivistka: Pred mužmi sa nesmieme smiať ani sedieť s prekríženými nohami

Pápežská nadácia ACN Slovensko – Pomoc trpiacej cirkvi spustila v máji kampaň na pomoc dalitskym kresťanom v indickom štáte Bihár. Pod názvom Sila dalitských žien poukazuje najmä na príslušníčky chudobnej kasty dalitov, ktoré denne zažívajú diskrimináciu – náboženskú, sociálnu aj rodovú. Súčasťou kampane bola aj návšteva dalitskej kresťanskej aktivistky a sociálnej pracovníčky Sherin Asha Devanantham (43) na Slovensku. Pre SME porozprávala o boji za práva dalitských žien.

V Indii je spoločnosť rozdelená na štyri kasty. V čom sa od seba líšia a aké miesto medzi nimi majú dalitovia?

Delia sa podľa toho, z akej časti boha sa zrodili. Z hlavy pochádzajú najvyššie postavení ľudia – brahmani, ktorí majú na starosti všetky vedomosti. Druhá kasta sú kšatrijovia, ktorí sa narodili z božských ramien, títo ľudia našej krajine vládnu a patrí im všetka pôda. Tretia skupina sú vajšjovia, ktorí pochádzajú zo stehien boha.

Tí robia všetko, čo sa týka biznisu, výmeny tovaru a vlastnia rôzne spoločnosti v krajine. Štvrtou skupinou sú šúdrovia, ktorí sa narodili z nôh boha. Ich údelom je slúžiť ľuďom z vyšších kást. Volajú ich aj dotknuteľní, pretože sa ich iní môžu dotýkať. A ľudia, ktorí sú mimo tejto sociálnej štruktúry, teda dalitovia, sú nazývaní vyhnanci alebo aj nedotknuteľní. Tento systém bol vytvorený asi pred 5-tisíc rokmi, ale stále existuje.

Dalitovia nepochádzajú zo žiadnej časti tela boha?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Soňa Bulbeck o arabskom svete: V manželstve je šéfkou žena, zahaľovanie je na jej ochranu Čítajte 

V histórii sa nespomína, že by dalitovia pochádzali z nejakej časti boha. Ide o to, že oni s touto štruktúrou nesúhlasia, takže ich boh akoby prehliadal. Sú znečistená, nedotknuteľná komunita. Je to však výtvor brahmanov, ktorí sú pôvodne prisťahovalci a podmanili si indické obyvateľstvo.

Seba prirodzene zaradili do najvyššej kasty. Pôvodní obyvatelia sa postupne pridávali k jednotlivým kastám a na konci ostali tí, ktorí sa k žiadnej kaste nepridali a boli proti tomuto systému – dalitovia.

Je nejaká šanca, že človek môže zmeniť svoju kastu?

Rozhodne nie. Keď sa do nejakej narodí, nemôže ju zmeniť.

Ani keď si zoberie niekoho z inej kasty?

V takom prípade sa udeje to, že by ich spoločné dieťa bolo z tejto kasty. Napríklad keby som si zobrala brahmana, naše dieťa by patrilo k brahmanom, ale moja kasta by ostala rovnaká. No zároveň platí, že sobáše medzi kastami sú prísne zakázané.

Nie zákonom, keďže zákony sú veľmi rovnocenné, v ich očiach majú ženy rovnaké postavenie ako muži, dalitovia rovnaké postavenie ako všetci ostatní, neexistujú kasty. No prax je iná, pretože stojí práve na tradíciách.

Vyzerá to tak, akoby dalitovia nemohli zmeniť svoj osud nijakým spôsobom.

No jednoznačne sa o to musíme pokúsiť. Musím dokázať, že mám svoju dôstojnosť, že som človek, ako každý iný. Ekonomicky, sociologicky, kultúrne aj vedomostne sa všetkým dokážem vyrovnať. No je to takmer nemožné pre ľudí, ktorí sú chudobní a nemajú žiaden prístup k vzdelaniu.

Dokážete príslušníka dalitov rozpoznať už na prvý pohľad?

Nie, fyzicky sa nijako nelíšia od iných ľudí. No v dedinách po celej Indii sú dalitovia oddelení od vyšších kást. Takže druhí ľudia sa vás vždy pýtajú, na akej ulici bývate. Ak bývam na južných uliciach, vtedy vedia, že som z dalitskej komunity. V Indii stále vládne zvedavosť a ľudia sa pýtajú, z ktorej ulice pochádzam.

Je bežné, že chcú ľudia v konverzácii vedieť takéto veci?

Stopercentne, pretože každý nosí nejakú masku. Ak v Indii človek urobí niečo dobré, čo sa iným páči, tajne dúfajú, že je z ich kasty. Obyčajne je to jedna z prvých otázok, keď ľudia stretnú niekoho nového – k akej kaste patria? Sú kresťania? Sú hinduisti?

Patríte ku kresťanskej komunite dalitov, ktorá čelí ešte väčšej diskriminácii. Je to niečo, s čím bojujete každý deň?

Áno. Napríklad v mojej dedine nemáme dovolené kúpať sa v rieke. Je rozdelené, v ktorej rieke sa môžeme kúpať my a v ktorej niekto z vyššej kasty. Tí v našej rieke kúpu aj svoje zvieratá. Segregované sú aj inštitúcie, dalitovia nemôžu ísť do ich škôl, úradov, pôšt a podobne.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Protokolistka: Ženy v zahraničí nevenujú zovňajšku takú pozornosť, majú iné priority Čítajte 

V niekoľkých hoteloch, ktoré v dedinách máme, s nimi nemôžeme ani naraz sedieť. Ako ženy to máme ešte ťažšie – v prítomnosti mužov sa nesmieme rozprávať a ani sedieť. A hoci som vzdelaná dospelá žena, ak za mnou príde malý chlapec, musím vstať a uvoľniť mu miesto a stáť aj hodiny, kým sedí on.

Ak by som si predsa len sadla, začali by hovoriť o tom, z akej zlej kultúry pochádzam a ako si dovoľujem sedieť pred mužom. Každý deň tak my ženy máme v hlave – ach, čo si len muži pomyslia. Nemôžeme sa pred nimi ani nahlas smiať a napríklad ani sedieť s prekríženými nohami.

Čo sa môže udiať, ak tieto pravidlá porušíte? Hrozí nejaký trest?