Bez sexu nemôžu žiť ani jeden deň. Aj frekvencia päť či šesťkrát denne pre nich často nie je dostatočná, „výpadky“ v režime kompenzujú urputnou masturbáciou, sledovaním pornografie a erotickými chatmi.
Nezriedka sa správajú rizikovo, vyhľadávajú náhodných sexuálnych partnerov, čím ohrozujú svoje zdravie a vzťahy. Sexuálna závislosť však stále nepatrí medzi choroby. Mala by?
Existuje či nie? Jasný výskum chýba
Ako by mal vyzerať dobrý rozhovor o sexe? Trinásť tipov podľa odborníčok ČítajteOčakáva sa, že WHO zaradí sexuálnu závislosť ako kompulzívnu poruchu sexuálneho správania do Medzinárodnej klasifikácie chorôb v máji budúceho roka.
Pravdepodobne pôjde o krok, ktorý konečne pomôže lepšie preskúmať a pochopiť mechanizmy tohto správania a riešiť ho. V súčasnosti totiž neexistujú poriadne výskumy a mýty prevažujú nad faktami.
„Nemáme k dispozícii dostatok vedeckých štúdií, ktoré by priniesli odpoveď na otázku, či závislosť od sexu naozaj existuje. V odbornej verejnosti sa diskutuje najmä o možnosti internetovej sexuálnej závislosti, ktorá sa javí byť pravdepodobnejšou. Vychádzame z klinických poznatkov, že existuje malé, no doteraz neupresnené percento užívateľov internetu, pre ktorých sa stala pornografia dominantnou aktivitou v ich živote," uviedla pre SME sexuologička Dana Šedivá.
Komplexných výskumov, ktoré sa venujú téme, je skutočne ako šafranu. Jednou z nich je napríklad štúdia z Univerzity v Cambridgei, ktorá naznačuje, že sledovanie pornografie spúšťa u ľudí s kompulzívnym sexuálnym správaním podobnú mozgovú aktivitu, akú vyvolávajú drogy u narkomanov.
Autori štúdie však varujú pred interpretáciou, že by pornografia nutne spôsobovala závislosť.