Mala ich na sebe Katy Perry počas podujatia Met Gala, Lupita Nyong’o na festivale v Cannes aj Angelina Jolie na Critics’ Choice Awards. Vynímajú sa na šatách, na klobúkoch či ako extravagantný a netradičný doplnok.
Trendom tejto jari a leta sú vtáčie perá a pierka – pštrosie, pávie či bocianie a na módnych outfitoch sa objavujú čoraz viac.
To aj napriek tomu, že pri používaní živočíšnych materiálov v módnom priemysle postupne dochádza k zlomovým momentom a napríklad aj veľké značky ako Gucci, Armani či Versace sa zaviazali, že prestanú používať kožušiny. Na neeticky získaný doplnok v podobe peria sa však neprávom zabúda.

Za kožušinou vidíme zviera, za perím nič
Objemné periny a vankúše našich starých mám nimi boli vystlané a dodnes sú častým predmetom spomienkového optimizmu, ktorý je v našich očiach jednoznačne lepšou voľbou než „zlé umeliny“. Je to naozaj tak?

„Množstvo nakupujúcich si stále nie je vedomých krutosti, ktorá je spojená s týmto priemyslom,“ vysvetlila pre britský Guardian Yvonne Taylorová, riaditeľka korporátnych projektov PETA.
Tvrdí, že pracovníci v Číne, odkiaľ pochádza až 80 percent svetovej produkcie páperia, násilne držia husi a zaživa im vytrhávajú perie počas toho, ako vtáky kričia od bolesti.
Aktivisti za práva zvierat na tento problém upozorňujú už dlhé roky, no aj u bežných spotrebiteľov začína rásť uvedomenie, že móda či dekorácie ako vankúše alebo prikrývky, ktoré na svoju výrobu využívajú perá, sú v rozpore s humánnym prístupom k živým tvorom.
„Je to zbytočné, je to kruté a nie je to etické,“ povedala Ashley Byrneová, spolupracujúca na kampaniach v spoločnosti PETA, pre magazín Fashionista.
Dôvodom je podľa nej to, že nosiť pierka a perá nie je pre ľudí natoľko vizuálne drsné ako nosiť kožušinu. „Je ľahké si predstaviť, že kus kožušiny vyzerá ako ich mačka či pes, ale myslím si, že sme zvyknutí vidieť perie oddelene od vtákov, z ktorých pochádza,“ hovorí.
Zábery obsahujú citlivý materiál, ktorý môže byť pre niekoho nevhodný:
Ako chránime vtáctvo
Vtáčie perá sú súčasťou módy už od nepamäti. Prvé pokusy ochrániť vtáctvo však podľa dostupných zdrojov prišli až vo viktoriánskej ére, teda v 19. storočí. V roku 1867 v Anglicku založili asociáciu ochraňujúcu morských vtákov, nasledovali parlamentné zákony na ochranu lokálnych druhov.
V americkom Bostone zase ženy organizovali čajové večierky, na ktorých sa snažili dámy z vyššej spoločnosti presvedčiť, aby prestali nakupovať doplnky s pravým perím. V roku 1900 tiež prešiel Laceyho zákon, ktorý zakázal obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami, ktoré boli nezákonne predané.
Počas prvej svetovej vojny došlo k výraznému prepadu v dopyte po vtáčích perách a naprieč 20. storočím európske aj americké krajiny začali prijímať ochranárske zákony v súvislosti s ohrozenými druhmi vtáctva.
Móda je však neúprosná a dizajnéri sa radi cyklicky vracajú k tradíciám a k trendom, ktoré vládli oblečeniu v minulosti.
Hoci sa azda väčšina spoločnosti zhodne na tom, že šklbanie peria zo živých zvierat je neetické, táto metóda (prípadne metóda vytrhávania pier z usmrtených vtákov) priemyslu stále dominuje.
Alternatívy ešte nezasýtia dopyt

V porovnaní s inými živočíšnymi materiálmi ako koža či kožušina pri získavaní peria nemusí zviera nutne trpieť. Etickí chovatelia tento problém riešia tak, že počkajú, kým perá vtákom opadajú samy po období párenia, a potom ich zozbierajú, ako napríklad v prípade pávov.
"Zber peria, ktoré z vtákov prirodzene opadne, znie pekne, ale nie je to rentabilný biznis model, ktorý by mohol zásobovať dizajnérov takým objemom peria, ktorý vyžadujú," hovorí Yvonne Taylorová.
Rene Creasyová, ktorá vlastní "cruelty-free" farmu v americkom štáte Virginia, zase uviedla, že by takýto model mohol fungovať, keby existovalo viac zariadení, ktoré by si osvojili podobnú metódu. "Nás, etických chovateľov vtákov, je skrátka málo na to, aby sme dokázali zásobovať celý priemysel."
Problémom nehumánne zbieraného peria je tiež to, že väčšinou je takmer nemožné vystopovať jeho zdroj, pretože perá vyzerajú rovnako a ťažko odlíšiť, ktoré pochádza z akej farmy. Okrem mála eticky zameraných chovateľov zrejme nikto nevie zaručiť, že by kačice, husi, kury, pštrosy, pávy či emu počas zbierania ich pier netrpeli.
Niektorí návrhári vyrábajú vlastné perá z materiálov ako tyl alebo plasty, ďalší sa snažia obísť utrpenie zvierat tak, že používajú perá a páperie, ktoré vzniká ako vedľajší produkt mäsového priemyslu a inak by skončilo ako odpad.