Sexuálny styk by sa dal niekedy prirovnať k naháňačke za orgazmom. Ak sa ho aj snažia partneri oddialiť, je to najmä kvôli tomu, aby si ho neskôr vychutnali ešte viac naplno. Vyvrcholenie je teda obvyklým a pochopiteľným cieľom milovania.

Páry však nachádzajú pôžitok aj v technikách, ktorých cieľom je presný opak – orgazmu sa úplne vyhnúť, a to najmä preto, aby dosiahli plnohodnotnejšiu a intenzívnejšiu partnerskú blízkosť.
Jednou z nich je aj karezza. Toto slovo odvodené z taliančiny znamená pohladenie a vzťahuje sa na taký spôsob milovania, pri ktorom sú dôležité najmä dotyky, hladkanie, masírovanie a áno, aj pohlavný styk, ale to všetko bez orgazmu.
Lepší sex aj neopísateľné pocity
Karezza má posúvať hranice intimity a partneri sa majú sústrediť najmä na synchronizáciu svojich tiel. Dôležité je byť mysľou prítomný a vnímať samotný akt.
Pôvodne ľudia túto metódu poznali tiež pod pojmom coitus reservatus a spájala sa najmä s mužskou zdržanlivosťou a odmietaním vyvrcholenia. Postupne si však tento spôsob osvojili aj ženy.

Niektorí ľudia opisujú svoje skúsenosti s karezzou tak, že u nich vytvára oveľa hlbšie a neopísateľnejšie pocity v porovnaní s klasickým sexom, iní tvrdia, že sa ich intímny život výrazne zlepšil a odmietanie orgazmu dodalo iskru ich sexuálnemu vzťahu .
Zároveň však platí, že karezza je veľmi individuálna.
Hoci metóda, ktorá v istých črtách môže pripomínať tantrické milovanie, existuje už od nepamäti, prvý naozaj ucelený manuál, ktorý o karezze vyšiel knižne, pochádza z roku 1931. Napísal ho sexuálny teoretik J. William Lloyd.
Pomenovanie však vzniklo ešte skôr – v roku 1896 ho prvýkrát v rovnomennej knihe použila kalifornská gynekologička Alice Bunker Stockhamová.
Čo partnerom karezza prináša
Pýtate sa, prečo by niekto chcel sex bez orgazmu? Odpovedí môže byť viacero.