Boli ste prvou ženou, ktorá sa u nás venovala obetiam trestných činov. Čo vás k tomu viedlo?
Obetiam kriminality sa venuje veľa ľudí v rôznych oblastiach – policajti, sudcovia, psychológovia, právni poradcovia, každý na svojom úseku a so svojím pohľadom.
Povedzme radšej, že som založila na Slovensku prvú špeciálnu poradenskú službu pre obete trestných činov. Stalo sa to tak, že sme si niekedy v polovici deväťdesiatych rokov uvedomili, že existuje kategória ľudí, ktorí sú obeťami trestných činov a nikto im cielene nepomáha v ich ťažkej životnej situácii a v procesoch, ktoré musia absolvovať.
Janka Šípošová
- je pôvodne detská psychologička a vedecká pracovníčka, zakladateľka poradenskej siete Pomoc obetiam násilia pre obete a svedkov trestných činov,
- nezávislá expertka v oblasti ochrany práva a pomoci obetiam trestných činov a lektorka Justičnej akadémie a Akadémie Policajného zboru SR,
- usiluje sa o zlepšenie postavenia obetí trestných činov a posilnenie ich práv, vybudovanie systému pomoci pre obete kriminality, násilia, dopravných nehôd, katastrof, terorizmu a extrémizmu.
Zdôrazňujem spojenie „obete trestných činov“, lebo v ponímaní ľudí často dochádza k zužovaniu na problematiku žien – obetí domáceho násilia. V rámci Československa vznikla po Nežnej revolúcii jedna organizácia, ktorá sa rozbiehala, keď sa náš štát rozdelil.
V Prahe a ďalších českých mestách dnes pôsobí známy a renomovaný Bílý kruh bezpečí. Na Slovensku sme však podobnú inštitúciu nemali. Tak sme sa toho ujali a naučili sme sa to robiť. Založili sme Pomoc obetiam násilia, hoci sme zo začiatku nevedeli, čo všetko to bude obnášať.
Vaša organizácia je zaujímavá tým, že sa snažíte podávať komplexnú pomoc obetiam trestných činov. To znamená, že na stretnutí je právnik, psychológ a sociálny pracovník...
My sme od začiatku zaviedli model, ktorý nie je celkom obvyklý, dokonca ani vo svete. Snažíme sa, aby pri prvom stretnutí s klientom, ktorý je obeťou, alebo svedkom trestného činu, či jeho blízkym príbuzným, bol spravidla prítomný naraz právnik a aj psychológ.
To neznamená, že mu poskytujú len právnu, alebo len psychologickú pomoc. Naopak, ja nemám rada také rozlišovanie.
Preto nerada hovorím o psychologickej alebo právnej pomoci, ale radšej o cielenej odbornej pomoci obetiam trestných činov, ktorú poskytujú koordinovane rôzni odborníci. Klienta sa nepýtame, čo od nás chce, ale čo sa mu stalo.

Psychológ a právnik z toho potom môžu vyvodiť najrôznejšie veci. Vďaka tomu vedia, ako je to v kontexte trestného konania a aké nároky budú kladené na prežívanie a psychologickú kondíciu obetí.
Na základe toho majú predstavu, ako mu byť nápomocní hneď, aj v nasledujúcich fázach trestného konania a pri návrate do bežného života. Táto starostlivosť je individualizovaná a doslova šitá na mieru.
Je dôležité, aby sa zo skutku spamätal a hlavne je podstatné, aby sa mu to nestalo druhýkrát. Prekážky totiž môžu byť rôzne. Môže to byť strata blízkeho človeka, ale aj rôznych životných istôt a zázemia. Pomáhame ľuďom dostať sa zo situácií, ktoré vôbec nie sú jednoduché.
Chceme, aby mohli ďalej plnohodnotne fungovať a žiť aj napriek tomu, čo sa im stalo. Ľuďom predovšetkým pomáhame v procese trestného konania, aby neutŕžili ešte ďalšie traumy, ktorým sa dá predísť. Trestné konanie je veľakrát kruté a človek sa stretáva niekedy s ešte horšími zážitkami ako pri samotnom trestnom čine.

Venujete sa často aj obetiam znásilnenia. Aké sú následky pre obete týchto trestných činov?
“Tam, kde sa deje násilie medzi rodičmi, vždy sú obeťami aj ich deti. Priamo alebo nepriamo sú vystavené násiliu, ktoré ovplyvní aj ich budúci život.
„
Tie následky sú rôzne a inak intenzívne. V prvom rade ide o pocit straty istoty, či bezpečnosti a strachu. Ide o komplex následkov a prejavov,
ktorý môže zahŕňať poruchy spánku, nočné mory, záblesky, kedy sa vám vracia ten desivý zážitok a neviete sa toho pocitu a predstáv zbaviť.
Znásilnenie je skutok, ktorý vás zbaví istoty a poníži vás. Je to skutok proti ľudskej dôstojnosti. V takých prípadoch primárne nemusí ísť o sexuálny motív, ale dokázanie moci, zneužitie fyzickej prevahy, často pri pocitoch vlastnej nedostatočnosti a sebavedomia páchateľov, alebo len bezohľadné plnenie vlastných potrieb pri neschopnosti nadviazať normálnu ľudskú komunikáciu.
Pomáha ženám, ktoré prežili znásilnenie, psychoterapia? Od čoho závisí ich návrat do normálneho života?