Tak si to na úvod rovno zhrňme. Slovensko je na tom podľa všetkého tak dobre, že naším najpálčivejším problémom súčasnosti nie je korupcia, mafia a nedôvera v štát, ale to, či majú ženy právo rozhodovať o svojom tele.

Kráčame úplne opačným smerom aj v porovnaní s konzervatívnejšími a silne katolíckymi krajinami, ako napríklad Írsko, ktoré sa rozhodlo v referende o interrupciách nastoliť spoločenskú polemiku, či je ich absolútny zákaz naozaj rozumným riešením.
Kráčame smerom k polarizovaniu spoločnosti, podozrivo podobnému tomu spred pár rokov, ako to bolo pri otázke, či môžu homosexuáli vychovávať deti.
Smerom k tomu, že zo žien robíme odsúdeniahodné vrahyne.
Rozprávala som sa o interrupciách s mnohými ženami. Poznám takú, ktorá si želala mať ďalšie dieťa, ale gynekológ ju varoval, že ju tretie tehotenstvo môže stáť život, a tak sa ho musela vzdať. To rozhodnutie nebolo ľahké. Aký veľký hyenizmus musí mať v sebe človek, aby ju nazval vrahyňou a vyvolával v nej pocit viny?
Poznám aj takú, ktorá mala vážny vzťah, počas milovania sa chránila, ale kondóm zlyhal a ona v sedemnástich otehotnela. Áno, do úvahy pripadalo aj umelé prerušenie tehotenstva, pretože jej životné okolnosti boli mimoriadne nepriaznivé. Rozhodla sa však, že sa to pokúsi zvládnuť.
Majú všetky ženy možnosť rozhodnúť sa? Zatiaľ áno. A prečo by sme im ju mali brať?
Túto otázku kladiem aj napriek tomu, že sama by som si umelé prerušenie tehotenstva zrejme nikdy nevybrala. No viem, že interrupcia nie je roztopaš, pohodlnosť alebo túžba udržať si dokonalé telo, ako sa nám mylne snažia nahovoriť kotlebovci.
Nie je to riešenie, ktoré si žena bezcitne zvolí z hodiny na hodinu, pre mnohé je to jedno z najťažších rozhodnutí ich života. Pristúpia k nemu väčšinou až vtedy, keď nemajú inú možnosť.
Koniec koncov, bolo by to práve ich telo a nikoho iného, ktoré by sa deväť mesiacov muselo pasovať s telesnými, psychickými a hormonálnymi zmenami. Nedobrovoľne.
Nech sa nám akýkoľvek politik či kresťanský aktivista snaží nahovoriť, že je v poriadku, ak sa narodí nechcené dieťa, pravdou bude, že nikdy celkom nepochopí pocity každej jednej ženy, ktorá si interrupciu zvolila.
Je to rozhodnutie, ktoré je jej zodpovednosťou. Materstvo je predsa natoľko citlivá téma, že žena je tá, ktorej by sme mali veriť, ak povie, že sa preň pre určitý dôvod rozhodla alebo nerozhodla.
Zákazom interrupcií nevyriešime demografickú krízu a ani vďaka nemu automaticky nevytvoríme tisícky skvelých a šťastných matiek. Iste, vyžadovalo by si to o trocha menej odsudzovania a o trocha viac empatie a pochopenia.
No namiesto toho, aby sme tu vytvárali rukojemníčky kontroverzných zákonov a robili zo žien bezprávne nádoby na donosenie detí, hovorme radšej o tom, ako neželaným tehotenstvám zabrániť vhodnou sexuálnou výchovou a prevenciou.
A prosím, dôverujme ženám trochu viac, že vedia čo robia a prečo to robia.