Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Do sedemročného vzťahu s mojím partnerom som toho veľa investovala. Sme láskou zo strednej školy a vždy som si predstavovala, že s ním strávim svoj život. Ale posledného polroka mám pochybnosti, aké som nikdy nemala. Nezdá sa, že by mi dával nejaké stimuly a skrátka si myslím, že nechce od života toľko, čo ja.
Chcem niekoho, kto ma burcuje k tomu, aby som sa zlepšovala. On hovorí, že by bol šťastný, keby sa venoval svojej práci a žitiu na mieste, kde žijeme, už do konca života. Takéto myšlienky vo mne vyvolávajú klaustrofobický pocit, ale z predstavy, že začnem odznova s niekým iným mi je nepríjemne a cítim úzkosť.

Odpoveď: Celoživotný záväzok by nemal vyplývať zo skutočnosti, že rozísť sa je ťažké (Kde som to už len počula?). Vybrať si život s pocitom jemného diskomfortu, aby sme sa vyhli ťažkému, ale dočasnému diskomfortu, je tá najhoršia matematika.
V tých najlepších partnerstvách nemilujeme iba nášho partnera, ale milujeme aj verzie seba samých, ktoré práve vďaka partnerovi vyjdú na svetlo.
Vy zvažujete, že vám zotrvačnosť bude diktovať, ako bude vyzerať zvyšok vášho života! Netvrdím, že sa s ním máte rozísť. Ale o svojich obavách musíte hovoriť otvorene, aby ste videli, či sa on dokáže ohnúť podľa vašich predstáv, adaptovať alebo posunúť ďalej tak, aby bol partnerom, ktorý vám pomôže byť osobou, ktorou chcete byť.
Môže to nejaký čas trvať, kým si to premyslíte a môže to bolieť. Ale musíte byť úprimná navonok aj k sebe. Mesiace, ktoré strávite pochybnosťami, sú príliš cenné na to, aby ste ich ignorovali.
- - -
Otázka: Myslela som si, že som môj rozvod uvítala, pretože sme sa veľmi hádali. Ale teraz, štyri roky neskôr, stále cítim, že mi bývalý muž každý deň chýba a premýšľam nad tým, či sme to nemohli vyriešiť nejako lepšie. On žije s niekým iným a len zriedka sme v kontakte. Boli sme zobratí deväť rokov a mám pocit, akoby bol mojou najväčšou šancou na lásku. Mám akceptovať, že som skrátka spravila chybu?

Odpoveď: Akceptovať, že sa rozvod udial a že už má záväzok s niekým iným? Áno, koniec koncov to budete musieť urobiť. Ale nie je to to isté, ako vidieť rozvod ako chybu.
Takéto mentálne nastavenie vás udržiava v režime ľútosti a utápania sa v myšlienkach, čo ste mohli spraviť inak. To vám zabraňuje rozvíjať sa, učiť sa a meniť. To, či išlo o chybu alebo nie, nemusí byť uzavretá vec.
Môžete sa rozhodnúť, že to chyba nebola a to tak, že urobíte, čo treba, aby ste si vytvorili nový život. Áno, rozvod je bolestivý a môžete trpieť aj roky po ňom, ale nesmie vás brzdiť v tom, že budete žiť.
To, že vám ex-manžel chýba, je jedna vec, ale, že vám to zabraňuje v hľadaní nových vášní (živého aj neživého typu) je sabotovanie samej seba. Mať výčitky je súčasť životov každého z nás. Ideálny spôsob, ako sa s nimi vyrovnať, je využiť ich ako vnútorný motor k pohybu dopredu, nie ako pasce, kvôli ktorým si želáte mať stroj času. Vytvorte si vlastné riešenie života bez neho, ale s čistým štítom do budúcnosti.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.