Ženy vedy: Toto je šesť žien, ktoré sa zaslúžili o významné objavy

Keď sa použije slovné spojenie žena vedkyňa, ľuďom napadne maximálne Marie Curieová, Poľka, ktorá sa zaoberala chémiou a fyzikou.

Nie je však jediná žena, ktorá vo svete vedy niečo dokázala. História by si mala pamätať aj ďalšie mená, ktoré sa pričinili o vedecký pokrok.

Caroline Herschelová - prvá žena, ktorá objavila kométu

Narodila sa v roku 1750 v nemeckom Hanoveri. Sama seba v dospelosti opisovala ako popolušku rodiny. Bola to astronómka, matematička a objaviteľka komét.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prvá programátorka Ada Lovelace bola génius uväznený v nesprávnom storočí Čítajte 

Detstvo nemala jednoduché. Prežila týfus, no poznačili ju aj kiahne, pre ktoré bola jej tvár navždy znetvorená jazvami.

Bola aj extrémne nízkeho vzrastu, merala vraj len 130 centimetrov. Nikto neveril, že sa niekedy vydá a ani sa nevydala.

Starala sa o domácnosť a začala spievať, aby si život niečím spríjemnila. Ten sa jej však zmenil vďaka bratovi Williamovi Frederickovi, ktorý žil v Anglicku.

Viedol symfonický orchester a sestru zavolal, aby v ňom spievala soprán. V meste Bath sa ním preslávila, začala spievať profesionálne a hudbu aj vyučovala.

Caroline Herschelová (zdroj: Wikimedia Commons)

Brata však zaujímala aj nočná obloha a Caroline ho v tejto záľube nasledovala. William v roku 1781 objavil planétu Urán a vďaka tomu sa stal kráľovským astronómom.

Caroline bola jeho asistentkou. Sama však bola fascinovaná oblohou a vesmírom a začala študovať viac. V roku 1786 sa stala prvou ženou, ktorá objavila kométu.

Bola takisto prvou ženou v Anglicku, ktorá za svoju vedeckú prácu dostala plat. Aj po bratovej smrti v roku 1822 pokračovala vo vedeckej práci a zaslúžila sa o zvýšenie počtu objavených komét zo 100 na 2500.

Počas života vytvorila i katalóg hmlovín. Zomrela v roku 1848 ako 97-ročná. Pätnásť rokov predtým sa stala čestnou členkou londýnskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti.

Émilie du Châtelet - žena, ktorá hľadala recept na šťastie

Émilie du Châtelet (zdroj: Wikimedia Commons)

Gabrielle-Émilie Le Tonnelier de Breteuil bola dcérou francúzskeho hlavného protokolistu na súde. V roku 1725 sa vydala za markíza du Châtelet, žila život markízy a porodila manželovi tri deti.

Ale keď dovŕšila vek 27 rokov, začala túžiť po vzdelaní. A tak sa rozhodla študovať matematiku a neskôr aj fyziku.

Počas manželstva vpadla do náruče filozofovi a nadšencovi vedy Voltairovi. Aj preto sa jej záujem o vedu zintenzívnil.

V dome jej manžela založili laboratórium a obaja začali písať esej na šťastie.

Émilie tak vytvorila esej s názvom Rozprava, v ktorej hľadá recept na šťastný život. Pretrvala dodnes, na rozdiel od lásky k Voltairovi, ktorá utíchla veľmi rýchlo.

Najvýznamnejším dielom mladej markízy však bol preklad diela Isaaca Newtona – Principia, ktoré sa používa dodnes.

Keď mala 43 rokov, zaľúbila sa do vojenského dôstojníka a otehotnela. Zomrela na komplikácie pri ťažkom pôrode.

Mary Anningová - jej vášňou boli fosílie