Canisterapii sa venujete už od puberty. Kedy ste si naplno uvedomili, že psy môžu mať na ľudí liečivý účinok?
Psíkom som sa začala naplno venovať už v 1. ročníku na základnej škole. Vtedy to bol iba sen mať vlastného psíka, ale doteraz mám odložené všetky časopisy a knihy o psoch, ktoré som si sama študovala a prišla som na mnoho vecí bez toho, aby mi ich niekto vysvetlil, nakoľko v tom čase okolo mňa neboli žiadni ľudia z tejto oblasti.
Martina Michalková
- pochádza zo Žiliny a aktívne sa venuje canisterapii od roku 2005, zameriava sa na všetky jej zložky a profesionálny výkon,
- je tvorcom zážitkových programov v oblasti kynológie ako aj prevencie vo vzťahu k psom a zvieratám,
- je sociálna, špeciálna pedagogička a pedagogička voľného času,
- so svojím priateľom a ich psíkmi sa aktívne venujú vysokohorskej turistike a väčšinu času trávia spoločne na horách alebo v prírode, ktorá zohráva v ich životoch nezastupiteľnú rolu.
Nakoniec sa mi tento detský sen premenil na skutočnosť v mojich trinástich rokoch. Mala som v živote jedno obrovské šťastie a tým bola, je a navždy bude moja prvá sučka Eilinka.
Bola to tá najlepšia učiteľka, akú si človek môže priať. Naučila ma toho veľmi veľa. Čo sú to skutočné hodnoty, zodpovednosť, precíznosť a aký krásny môže byť život.
Bolo obdobie, kedy bola mojou jedinou ozajstnou priateľkou a bola stále so mnou. Ako dieťa som totiž zažila od rovesníkov, čo to je výsmech aj ponižovanie. Už vtedy mi veľmi pomáhala.
Zrejme ste túžili mať vlastných psov a získať si k nim vzťah. Ako vás ovplyvnili do budúcnosti?
Jediný čas, ktorý sme netrávili spolu s Eilinkou bol ten, keď som navštevovala základnú školu. Na strednej škole už občas so mnou bola, a keď som študovala na univerzite už so mnou aj prednášala.
Eilinka spustila celý kolobeh s názvom ,,Zmysel života“ a som jej za to veľmi vďačná, pretože už z neho nechcem nikdy vystúpiť. V živote je dôležité, aby človek robil to, čo ho napĺňa.
Keď prišla moja druhá sučka Kerinka, už sme hľadali možnosti ako ísť naozaj pomáhať, pretože jej povaha bola od šteniatka ukážková. Všetkých a všetko milovala a je tomu tak doteraz.
Ako darček k mojim osemnástym narodeninám som dostala možnosť ísť s oboma do špeciálnej internátnej školy, kde sa začalo písať toto celé krásne dobrodružstvo.

Pracujete so Samojedmi a West highland white teriérmi. Má každý druh psa predpoklady venovať sa canisterapii? Ktoré druhy psíkov sú na túto profesiu podľa vás najlepšie?
V prvom rade si treba uvedomiť, že psíka si zaobstarávame, aby sme s ním žili. To znamená, že sa musíme pozerať na množstvo atribútov, prečo a akého psíka si ideme vybrať.

Dnes je obrovskou výhodou množstvo zodpovedných chovateľov, ktorých môžeme kontaktovať a dozvedieť sa o rôznych plemenách všetko, čo potrebujeme a to priamo z praxe.
Čo sa týka canisterapie, najlepšie je, ak si vyberáme šteniatko z chovateľskej stanice a poznáme aj povahu a zdravotný stav rodičov či starých rodičov.
Ak je všetko tak ako má byť a od momentu, kedy si svoje šteniatko donesieme domov, začíname budovať zdravý vzťah založený na láske, ale aj určení si jasných pravidiel a pri tom všetkom dbáme na zodpovednú socializáciu, máme tie najlepšie predpoklady, že z nášho šteniatka vyrastie vyrovnaný psík, ktorý môže pomáhať.
Plemien, ktoré sú na túto činnosť vhodné je nespočetne veľa. Je na nás ľuďoch ako sa postavíme k výchove a vedeniu nášho psa. Ja mám štyri sučky prezývané Snežienky, pretože sú všetky biele. Kerinka, Kloe, Energy sú plemeno West Highland White Terrier, Elfinka je severské plemeno Samojed, ale canisterapiu vykonávam aj so sučkami plemena Flat Coated Retriever, ktoré sú môjho priateľa.
U psíkov, s ktorými chceme pomáhať ľuďom, sú veľmi dôležité skúsenosti a zážitky, pretože tie tvoria náš život. Psy sa rozvíjajú ako my ľudia v prostredí bohatom na podnety a opäť záleží na nás, čo všetko sme ochotní poskytnúť a možno aj obetovať v ich prospech.