Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: S manželom sme spolu už 16 rokov a máme dve deti. Snažíme sa vyhnúť hádkam, pretože má výbušnú povahu. Od minulého leta, kedy mu zomrela mama, je ku mne veľmi odmeraný, odstrkuje ma a dokonca odišiel na služobnú cestu do zahraničia na niekoľko mesiacov.
Mám pocit, akoby len tak nechal mňa a deti, aby sme sa o seba postarali sami. Musela som dokonca požiadať o finančnú podporu s množným prechodom do sociálneho bytu. Manžel hovorí, že si potrebuje vyriešiť, čo chce od života a ja stojím na hrane, či mám náš vzťah zahodiť alebo sa stále oplatí ho zachraňovať.

Odpoveď: Mám o vás obavu. Máte potenciálne "výbušného" partnera, ktorý sa logisticky a emocionálne odstrihol z vášho manželstva, prinajmenšom iba dočasne, a ohrozilo to dokonca vašu strechu nad hlavou.
Smrť rodiča môže človeka úplne šokovať, no váš manžel mal, aspoň z môjho pohľadu, mať plán, ako veci vyriešiť bez toho, aby opustil svoju rodinu.
Teraz je načase, aby ste stabilizovali život váš a vašich detí vďaka širokému systému podpory vrátane priateľov, rodiny a profesionálov - právnikov, terapeutov, poradenských služieb. V takom prípade budete pripravená na všetko, čo môže nastať - či už pôjde o vašu voľbu manžela opustiť, alebo jeho rozhodnutie nevrátiť sa k vám.
- - -
Otázka: Moja žena nikdy nevedela relaxovať. Hovorí, že to nechce ani nepotrebuje, ale od ostatných očakáva to isté. Stále máme preplnené víkendy a konštantne chce, aby s ňou naše deti v tínedžerskom veku niečo podnikali.
Myslí si, že by s ňou ráno mali vstať a ísť na turistiku, pracovať na dome a podobne, ja som však presvedčený, že potrebujú viac chvíľ nečinnosti. Vidím, že ju preto začínajú trochu neznášať. Kedysi sme o tom skôr žartovali, no teraz je to akoby tu bol s nami nejaký vojenský generál. Ako ju prinútim, aby to videla?

Odpoveď: V prom rade by ste si mali ujasniť, čo chcete, aby videla. Ako prekračuje hranice? Ako sa temperament a potreby vašich detí líšia od toho, čo si predstavuje?
Emocionálny účinok, aký má na vás a na náladu v domácnosti? Alebo všetko dokopy? Ak váš rozhovor zarámcujete tak, že od základov nesúhlasíte s tým, aká je, nebude to ani fér a ani nápomocné.
Dajte jej jasne najavo, že nepotrebujete, aby úplne menila svoju osobnosť, ale aby upravila svoje interakcie - teda niečo, čo musíme robiť všetci, keď žijeme s ľuďmi, ktorých máme radi. Pomôžte jej nájsť spôsob, ako môže naplniť svoje potreby byť aktívnou bez toho, aby musela nútiť ostatných - obzvlášť tínedžerov, ktorí majú iné cirkadiánne rytmy a emocionálne priority.
Príďte napríklad s návrhom na rodinné aktivity, ktoré budú kompromisom. (Trebárs ísť raz do mesiaca do prírody? Alebo pravidelná prechádzka vždy po večeri?) Svoj vklad do debaty by mali mať aj vaše deti. Skrátka, nejde o to, aby ste z nej urobili niekoho, kým nie je, ale o to, aby ste spoločne ako rodina pracovali na tom, ako spolu hladko vychádzať.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.