Už od prvých mesiacov života prijímajú deti informácie o okolitom svete a ukladajú si ich do pamäti. Hoci ešte nevedia vyjadriť svoje myšlienky nahlas, dokážu vnímať, čo im rodičia hovoria a postupne si rozvíjajú svoje jazykové schopnosti.

Ako však hovoriť tak, aby dieťa naozaj pozorne počúvalo a zároveň chápalo, čo od neho chceme?
Ako zaujať jeho pozornosť, keď máme pocit, že nám ju nevenuje?
Podľa newyorskej logopedičky Kelly Lelonekovej deti svojim rodičom nie vždy rozumejú, pretože rozprávajú príliš veľa. Ponúka však niekoľko rád, ako s dieťaťom komunikovať efektívnejšie.
1. Základné pravidlá rozhovoru
Už päťmesačné bábätká vedia, že hovoríte o nich, keď ich oslovíte menom. Do jedného roka si začínajú osvojovať aj základné slová ako „áno“ a „nie“.
Leloneková odporúča, že keď chcete so svojím dieťaťom zhruba vo veku batoľaťa komunikovať efektívne, dôležité je ešte pred samotným rozhovorom znížiť sa na jeho výšku, kľaknúť si alebo čupnúť, následne ho osloviť menom a počkať, kým s vami nadviaže očný kontakt.
Ak sa dieťaťa chcete niečo spýtať, používajte zatvorené otázky – teda napríklad „Chceš bábiku alebo zajačika?“ namiesto „S čím by si sa chcel/a hrať?“

2. Ako hovoriť
Čím je vaše dieťa menšie, tým jednoduchšie by ste sa s ním mali rozprávať, aby vám rozumelo. To znamená hovoriť pomaly, v krátkych vetách a posilniť slová aj tým, že dieťaťu ukážete na obrázku, o čom hovoríte, prípadne na danú vec v miestnosti ukážete prstom.

Ak máte o čosi staršieho potomka, ktorý už rozumie aj uceleným vetám, zamerajte sa na podstatné slová a informácie, ktoré nesú.
Ak od dieťaťa chcete, aby niečo urobilo, buďte konkrétni a priami, čím menej nadbytočných slov a viet, tým lepšie – napríklad „Uprac si hračky do krabice a odnes poháriky do kuchyne,“ je zrozumiteľnejšie ako iba „Uprac si ten neporiadok.“
3. Tu a teraz
Batoľatá a deti v škôlkarskom veku žijú najmä v prítomnosti a koncept času im je ešte relatívne vzdialený. Podľa Lelonekovej treba s mladšími batoľatami hovoriť najmä o tom, čo sa deje tu a teraz, nie, čo sa dialo včera alebo čo plánujete o týždeň. Priamejšiu cestu k nim si nájdete cez rozhovory o tom, čo sa deje v prítomnosti.
4. Nech počúvajú iba vás
Aby sa mohli deti lepšie sústreďovať na to, čo im hovoríte, nemalo by ich vyrušovať nič iné. Zvuky z okolia treba stlmiť, to znamená vypnúť televízor, ktorý je pustený niekde v pozadí či rádio, ktoré niekde potichu hrá a nikto ho nepočúva.
Schopnosť vnímať a spracovávať jazykové vnemy môže podľa logopedičky narušiť aj zapnutá rúra na pečenie. Odstráňte všetky zvuky, ktoré by deti mohli rozptýliť a až potom sa s nimi rozprávajte.

5. Aj ticho je dôležité
Deti ešte nedokážu rozoznávať „trápne ticho“, v ktorom sa dospelí necítia komfortne. Preto nie je potrebné ho akútne riešiť. Keď sa s deťmi rozprávame a položíme im nejakú otázku, je v poriadku počkať aspoň päť sekúnd, než si premyslia odpoveď a využijú možnosť ju správne naformulovať.
Rodičia by nemali vstupovať a podnecovať ich nasilu k tomu, aby čo najrýchlejšie vyjadrili svoje myšlienky a pocity. „Deti potrebujú čas, aby spracovali naše otázky a mohli reagovať. Nie je potrebné, aby sme vypĺňali každé ticho rozprávaním,“ radí Leloneková.
6. Meňte intonáciu
Nemusíte spievať ako slávik, neustále používať šušľanie a prihovárať sa dieťaťu prehnaným spôsobom. „No keď meníte svoj hlas a jeho výšku, dieťa sa tak učí význam slov a viet a pomáha mu rozlišovať slová a frázy,“ hovorí logopedička.