Koučuje ženy: Matky na materskej veria ideálu, že ostatné to zvládajú lepšie

V minulosti neexistovali povolania koučov. V čom je dnes ich hlavná úloha?

Hlavná úloha je sprostredkovať ľuďom prístup, ktorý im pomôže ľahšie rozmýšľať a nachádzať zdroje, ktoré môžu použiť na ceste k cieľu, ktorý si sami stanovia.

Ako ste sa ku koučingu dostali vy?

Bolo to vďaka záujmu o psychológiu, hoci nie som vyštudovaná psychologička. Pred pár rokmi som si všimla, že pod článkami v médiách sa niektorí psychológovia začali podpisovať aj ako kouči. Vtedy som sa s týmto pojmom prvýkrát stretla a začala sa o koučing zaujímať viac.

Zistila som, že je to nápomocná metóda rozhovoru, pričom ľudia nemusia mať žiadne psychické problémy, len sa potrebujú posunúť bližšie k svojim cieľom v bežnom živote. Nadchlo ma to natoľko, že som si pred tromi rokmi doplnila vzdelanie v akreditovanom výcviku a začala sa koučovaniu venovať profesionálne.

Na svojej oficiálnej stránke prezentujete heslá ako žiť spokojne, pracovať zmysluplne, poznať svoju hodnotu. Je to niečo, čím sa riadite aj v praktickom živote?

Snažím sa. Človek túži byť spokojný. Aj za úspechom je spokojnosť, jedno s druhým sa prepája. Ja si tiež hľadám cestičky a vlastne tak, ako aj moji klienti, sa učím, prekonávam výzvy a vystupujem zo svojej komfortnej zóny. Avšak to, že poznám princípy koučovania, mi veľmi pomáha.

Zameriavate sa v mnohých oblastiach na ženy, konkrétne na pohodovú materskú či návrat do práce. Prečo?

V čase, keď som sa rozhodla venovať koučovaniu, som bola po materskej a chcela som si svoj pracovný život čo najviac napasovať na ten súkromný. Momentálne mám aj 9-mesačné dieťa, takže som v komunite mamičiek a aj sama žijem tým, čo robím. Preto je mi to blízke. Koučujem však na rôzne témy a aj mužov. Ale je pravdou, že ma vyhľadávajú najmä ženy.

Materská je pre budúce matky veľká výzva. S čím najčastejšie za vami prichádzajú?

Prečítajte si tiež: Lifekoučka: Nečakajte, že vám niekto povie, čo je pre vás dobré

Ženy popri všetkých mamičkovských povinnostiach nenachádzajú na seba čas a strácajú radosť aj samy seba. Chcú robiť niečo, čo by im dávalo zmysel.

Samozrejme, že starostlivosť o rodinu a dieťa im zmysel dáva, ale ak sa im žena venuje 24 hodín denne dva-tri roky vkuse, tak ju to už nenapĺňa.

Túži sa realizovať a pocítiť, že je dobrá aj v niečom inom. Je to úplne prirodzené. Aj keby sa nepretržite venoval rovnakým činnostiam dokola nejaký muž a každý jeden jeho deň by bol veľmi podobný, tiež by hľadal aj iné naplnenie.

Jednoducho povedané, hrozí im syndróm vyhorenia.

Presne tak. Ten sa nemusí týkať iba náročných zamestnaní, ale pokojne môžu vyhorieť aj matky na materskej dovolenke.

Ako to vyzerá v praxi? Príde za vami žena, povie, že je na materskej a pýta sa, ako si má nájsť voľný čas?

Povedia, čo ich trápi, no úlohou kouča nie je nechávať ich v probléme, ale pomôcť, aby si dokázali stanoviť cieľ alebo ich vytúžený stav, za ktorým chcú ísť. Čo to bude, je na nich. Niekto chce nájsť viac času na seba, niekto svoje silné stránky, sebadôveru, niekto si chce nájsť viac času na manžela alebo sa cítiť jednoducho šťastnejšie.

Vždy sa náš rozhovor odvíja od toho, čo chcú dosiahnuť. Ja ako kouč nedávam rady, ale pomáham im, aby samy objavili to, čo potrebujú vedieť. Človek je sám odborníkom na svoj život, ja o ňom nemôžem vedieť viac, než vie on. Mojím nástrojom sú špeciálne otázky, ktoré odzrkadľujú princípy koučovania, pretože nie je otázka ako otázka.

Ženám veľmi pomáha aj to, že sú vypočuté, že si zrazu nájdu čas pre seba, prídu, popremýšľajú a počujú, ako svoje myšlienky konkretizujú a vyslovujú nahlas. Často si počas rozprávania uvedomia, že riešenia sú jednoduchšie, ako si predtým mysleli.

Navádzate ich k tomu, ako cieľ dosiahnuť?

Nápady kouča, čo by mali klientky spraviť, do koučovacieho rozhovoru nepatria. Verím, že ony svoje možnosti poznajú oveľa lepšie než ja. Mojou úlohou je pomôcť im, aby sa na svoju situáciu pozreli z nadhľadu, ľahšie sa v nej zorientovali, prišli na to, čo chcú spraviť a ako to spravia.

Prečítajte si tiež: Sexkoučka: Sex a láska sú v mozgu dve odlišné veci

Aby dokázali pretaviť svoje odhodlanie aj do života. Považujem to za veľmi užitočné. Keď si prečítajú motivačnú knihu alebo sa zúčastnia inšpiratívneho seminára, môže ich to nakopnúť, no po návrate do reality ich nadšenie často opadne a zase sa ocitnú v starom kolobehu.

Ak nemajú podporu vo svojom okolí, koučovacie stretnutia im pomáhajú robiť zmeny pravidelne, systematicky a s úplne inou energiou, než keby na to boli samy.

Dalo by sa povedať, že im pomáhate znovu nájsť ich sebahodnotu?