Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Rozhodla som sa, že sa už nechcem stretávať s rodinou môjho manžela. Sú netolerantní, kritickí a nepríjemní. Celé roky som im vzdorovala a už mám toho dosť. Naše deti sú už veľké a mám pocit, že naozaj nepotrebujem chodiť na ich rodinné stretnutia, alebo ich pozývať k nám.
Vzťahová poradňa: Randila som s frajerom mojej kamarátky. Mala by to vedieť? Čítajte Môj manžel nesúhlasí. Vraví, že po tak dlhom čase rodinného života nemôžeme veci len tak zmeniť.
Je presvedčený, že by sme ich mali naďalej pozývať a že keby som k nim prestala chodiť, pôsobilo by to príliš dramaticky. Naše debaty o tomto nemajú konca kraja.
Odpoveď: Aké rozkošné, že ste sa sama rozhodli nestretávať sa s rodinou svojho manžela a raz a navždy im zavrieť dvere vášho domu. Je tu však taká drobnosť – chcete byť naďalej vydatá za vášho manžela.
Chápem vašu frustráciu aj vašu túžbu oslobodiť sa. Nemôžete si však nahovárať, že toto môže byť jednostranné rozhodnutie. S prístupom všetko alebo nič napokon nikto nič nezíska.
Čo tak zobrať to pozvoľna a keď si získate odstup, rozhodnete sa, čo a ako ďalej. To by vyriešilo nielen váš spor s manželom, ale pomohlo by vám to uvedomiť si nasledovné: Vaša neprítomnosť na jednej grilovačke nie je smrteľný hriech a prehodiť pár viet o varení so švagrinou nie je nadľudský výkon.
Mimochodom, dali ste im niekedy spätnú väzbu? Ak to urobíte, môže to byť príležitosť na zmenu a vy môžete byť jej súčasťou.
- - -
Otázka: Moji rodičia potrebujú viac starostlivosti a podpory, pretože starnú a moja sestra by sa o nich mala viac zaujímať. Obe od nich žijeme približne rovnako ďaleko, ale ona je taká zamestnaná svojím životom, že im venuje asi tak tretinu času ako ja.
Vzťahová poradňa: Mám rád sex, ale nemám rád dotyky. Ako to povedať manželke? Čítajte Nikdy sa nespýta na novinky a nikdy dobrovoľne nepomôže s ničím v domácnosti. Starám sa o ich rozpočet, beriem mamu na vyšetrenia, vyzdvihujem ich lieky, kosím im trávnik a robím mnoho iných vecí.
Neprekáža mi to, napokon, robím to aj kvôli sebe, začalo ma však hnevať, že moja sestra stále predpokladá, že budem robiť všetko bez toho, aby sa niekedy o niečo zaujímala, alebo aspoň poďakovala.
Odpoveď: Bude lepšie, ak sa nebudete pokúšať súdiť svoju sestru za to, do akej miery sa stará – alebo to aspoň vyslovovať. Jej pasivita môže mať množstvo potenciálnych dôvodov. Môže napríklad predpokladať, že vám to takto vyhovuje, alebo od vás nechce dostať po prstoch.
Takže si to vyjasnite. Povedzte jej, že ako vaši rodičia starnú, budete potrebovať väčšiu tímovú prácu, lepšiu komunikáciu aj plánovanie.
Možno na ňu budete musieť delegovať niektoré úlohy, možno ju budete musieť naučiť hovoriť ďakujem. V každom prípade dosiahnete pokrok skôr vďaka dialógu, než vďaka odsudzovaniu.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
