Vzťahová poradňa: Randila som s frajerom mojej kamarátky. Mala by to vedieť?

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Randím s mužom, ktorý je v našej komunite veľmi známy (je v určitej oblasti veľmi rešpektovaný bloger). Som "úplne doňho", ale tiež cítim, že s ním nie som na jednej úrovni. Pri iných partneroch som bola navyknutá cítiť sa priam dokonale a v podstate na rovnakej úrovni a tiež som mala pocit, že to ja som vo vzťahu tá atraktívna.

Teraz sa však cítim iba ako prívesok. Iste, nie je až taký preslávený, ale v jeho okruhu známych ma zatieňuje. Nepáči sa mi, čo toto celé hovorí o mne a som zvedavá, či sa to časom zlepší. Je spôsob, ako sa cez to preniesť? Alebo musím byť vôbec v našom vzťahu hviezdou ja?

Odpoveď: Stretávate sa s niekým, s kým zažívate novú dynamiku a inú rovnováhu moci a postavenia, pričom prispôsobenie sa tejto situácii môže chvíľu trvať. Nemusí to nutne vypovedať niečo negatívne o vás.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Mám rád sex, ale nemám rád dotyky. Ako to povedať manželke? Čítajte 

Napokon, minulosť, v ktorej ste sa vždy cítili ako tá zaujímavejšia a atraktívnejšia vo vzťahu, môže znamenať viacero vecí - od toho, že ste poriadne sexi a zároveň nepotrebujete mať partnerov, ktorí sú takí tiež (skvelé!) až po to, že patologicky potrebujete, aby sa vaši partneri cítili vďační už len za možnosť držať vás na verejnosti za ruku (nie také skvelé).

Nemám možnosť to teraz zistiť, ale prikloním sa k prvému, nepatologickému predpokladu:

Ste iba človek, váš partner nie je typickým partnerom, a tak je vaša reakcia prirodzená a pochopiteľná. Dajte tomu čas a uvidíte, kam situácia dospeje. Nepovedali ste nič o tom, aký tento muž naozaj je a či sa vám to vlastne páči - bez ohľadu na jeho obdivovateľov. Koniec koncov, rozhodujete sa, že budete s danou osobou a nie s jej imidžom. A pozitíva buď prekonajú negatíva, alebo nie.

- - -

Otázka: Mám určitú históriu s mužom, s ktorým teraz randí moja kamarátka. Nebolo to nič vážne, iba sme si párkrát vyrazili, keď sme sa pred pár rokmi spoznali. Kamarátka vie, že sme boli známi, ale inak o ničom netuší.

Stále mi nedá spať myšlienka, či jej mám niečo povedať a či by to bolo niečo platné, hoci ešte to s nimi nevyzerá nijako vážne. Intuícia mi hovorí, aby som to nechala tak, ale zároveň cítim, že ak by to raz vyšlo najavo a nič by som nepovedala, tak by to mohla byť nepríjemná situácia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Trpím fyzickými bolesťami a všetci ma posielajú za psychológom Čítajte 

Odpoveď: V tomto prípade máte dve pravdy a sú v rozpore. Prvá: Iste, je oveľa lepšie, ak by to zistila teraz, než keby to zistila neskôr. Druhá: Teraz či potom, je oveľa jednoduchšie, keby to nezistila vôbec.

No jednoduché neznamená vždy správne. Nie som si istá, ako veľmi ste si s touto priateľkou blízke. Bolo by fér to pred ňou utajiť?

Predstavte si tiež prechovávať toto tajomstvo donekonečna, alebo ešte horšie - premýšľať, či iní, ktorí o tom vedeli, vrátane neho, nevyklopia celú pravdu aj napriek vášmu želaniu. Jednoznačne riskujete, že sa z toho stane kauza. Vo všeobecnosti som skôr za prevenciu voči takýmto kauzám. A kým to medzi nimi zatiaľ nie je vážne, povedať pravdu snáď nebude taký obrovský problém.

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.