Moja cukrovková odysea trvá už 16 rokov. Zatiaľ sa môžem aktívne sťažovať iba na jedno – hoci milujem nosiť šaty, inzulínová pumpa, na ktorú som napojená 24 hodín denne, mi tento pôžitok často znepríjemňuje (Kam ju zastrčím? Nebude mi zvláštne tvarovať oblečenie? Nebude ju vidno?).
Ľudia, a to najmä ženy, ktoré sa na túto nekonečnú cestu ešte len vydávajú, však majú často veľa otázok. Prípadne ich rodiny. Raz sa ma s obavami pýtal otec trojročnej dcéry, ktorej zistili diabetes, ako bude žiť. Či bude môcť fungovať plnohodnotne, či bude môcť študovať a existovať v kolektíve. Musela som sa v duchu pousmiať.
Choroba, ktorá ma drží v hrsti: Možno porodím choré dieťa a možno zomriem skôr Čítajte Celé detstvo aj dospievanie som žila takmer rovnako, ako moji rovesníci, ba možno ešte bohatšie, ako oni, pretože som sa nenechala úplne spútať.
Študovala som, existovala som v mnohých kolektívoch, priatelila som sa, nadväzovala vzťahy. Učila som sa spoznávať, čo si k svojmu telu môžem dovoliť.
Áno, aj my diabetičky normálne fungujeme, žijeme, športujeme, chodíme na dovolenky, plávame v mori, vychutnávame si dobré jedlo, cestujeme, máme sex. Iste, nepoprieme určité prekážky, ktoré môžu nastať, keď sa dostatočne nesnažíme a nestaráme sa o seba. A preto v skratke zhrniem niekoľko zásadných vecí, ktoré by mala vedieť každá začínajúca diabetička a jej najbližšie okolie.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
