Oblasť krásy a moderný make-up sa neustále vyvíjajú. Kozmetické značky sa snažia prinášať stále prepracovanejšie produkty a postupy. Niektoré súčasti produkcie však majú od pokročilosti ďaleko.
Patrí sem aj dolovanie sľudového prášku, ktorý sa nazýva mica a využíva sa na vytvorenie trblietavého efektu v make-upe či farbách na automobily.
V Indii sa na jeho ťažbe podieľajú aj malé deti, ktorých je v niektorých oblastiach podľa odhadov najmenej 20-tisíc. Mnohé z nich počas prác zomierajú. Oficiálne štatistiky však neexistujú, keďže pre ilegalitu baní ľudia úmrtia svojich detí nie vždy nahlásia polícii.
Pre chudobné rodiny niet iného východiska
Počas suchých mesiacov, ešte pred obdobím monzúnov, je pre chudobných ľudí vo východoindických krajinách Jharkand a Bihar ťažba minerálu mica jedným z najlepších zdrojov zárobku. V rámci niektorých ilegálnych baní však pracujú dokonca aj deti mladšie ako desať rokov.

Lezú do šácht a podzemných tunelov, na miesta, kam sa dospelé telo nezmestí a hrabú holými rukami. O probléme sa verejnosť prvýkrát dozvedela už pred vyše desiatimi rokmi a v posledných dvoch rokoch priniesli médiá informácie o úmrtiach detí aj dospelých, ktorých v šachtách zasypalo.
Zmeny v tejto oblasti sa však dejú iba veľmi pomaly. Faktom je, že indické zákony zakazujú prácu detí pod 14 rokov v baniach a inom rizikovom priemysle, no podľa agentúry Reuters sa extrémne chudobné rodiny spoliehajú práve na ne, pretože pomáhajú prispievať do rodinného rozpočtu. Posielajú ich preto pracovať, pričom si neuvedomujú niektoré nebezpečenstvá.
Čím hlbšie sa ľudia ponárajú do šácht, tým im hrozí väčšie riziko, že v nich budú pochovaní zaživa, keďže sa pre nestabilitu môžu zrútiť. Vdychovanie mica prášku môže navyše spôsobovať rakovinu pľúc, silikózu (ochorenie pľúc), tuberkulózu alebo astmu.
Čierny trh prekvitá, svet chce prírodnú kozmetiku
Mica prášok z indických baní používajú vo svojich výrobkoch také značky ako L’Oréal, Estée Lauder, Rimmel, Merck, BMW, Volkswagen či Audi. Väčšina z nich o existencii detskej práce v mica baniach vie, no napriek tomu je v Indii stále prítomná a tvorí podľa informácií Guardianu asi 25 percent celosvetovej produkcie.
Keď sa reportéri nemeckého Spiegelu obrátili na zástupcov spoločností nakupujúcich mica prášok z Indie, všetci sa zhodli na rovnakom stanovisku - v súvislosti s detskou prácou pracujú na zlepšení situácie.

Niektorí podporujú školy a vzdelávanie v tamojšej oblasti alebo sa snažia získavať micu od iných dodávateľov mimo tejto krajiny či nakupovať jej syntetickú alternatívu. Zvýšený celosvetový záujem o prírodnú kozmetiku však donútil miestnych, aby začali micu ťažiť aj z uzatvorených a opustených baní a pomohli tak vytvoriť lukratívny čierny trh.
Spoločnosť Sudarshan, ktorá sa v Indii zameriava na výrobu farieb a pigmentov, dokonca tvrdí, že až 70 percent tamojšej mica produkcie pochádza z ilegálnej ťažby v lesoch.
Riešenia sa rysujú
V roku 2017 sa ľady pohli. Indická vláda vyhlásila, že sa rozhodla legalizovať ťažbu na viacerých miestach, čo by malo pomôcť oslabiť čierny trh, pomôcť vytvoriť zdravotné a pracovné bezpečnostné štandardy a tiež bojovať s detskou prácou.
Mnohí aktivisti tento krok uvítali, no zároveň upozornili, že samotný krok legalizácie nepomôže zastaviť detskú prácu, keďže problémom je najmä vysoká úroveň chudoby a nízke mzdy pre pracujúcich dospelých. Chýbajú tiež kontroly na miestach ťažby, ktoré by sledovali, či sa na nich nenachádzajú deti.
Miliardové spoločnosti, ktoré s micou pracujú, sa však zaviazali detskú prácu zastaviť do roku 2022. V roku 2017 vznikla takzvaná iniciatíva The Responsible Mica Initiative, ktorá spája sukromný, verejný aj neziskový sektor a jej cieľom je dosiahnuť používanie mica iba z overených zdrojov a vytvoriť dôveryhodný dodávateľský reťazec vďaka holistickému princípu.
To znamená vytvárať plány a programy na posilňovanie miestnych komunít aj spoluprácu s indickou vládou a lokálnymi autoritami.